Zemská os je pomyselná priamka, ktorá prechádza stredom Zeme a pretína jej povrch v dvoch bodoch, ktoré nazývame póly. Okolo tejto osi sa Zem otočí takmer konštantnou rýchlosťou, ktorá na rovníku dosahuje hodnotu 465,09 m/s.[1] Jedna otočka okolo jej osi voči hviezdnemu pozadiu (siderický deň) trvá 23 h 56 min a 4 s.

Animácia znázorňujúca rotáciu Zeme okolo jej osi

Rotácia Zeme okolo osi spôsobuje striedanie dňa a noci. Za 1 hodinu sa Zem otočí o 1/24 svojho obvodu, čo je 15° zemepisnej dĺžky. Na každých 15° preto pripadá jedno časové pásmo. Zem sa otáča okolo svojej osi smerom zo západu na východ. Zemská os nie je rovnobežná s kolmicou na ekliptiku, ale odkláňa sa od nej v uhle, ktorý v súčasnosti dosahuje hodnotu približne 23,5°. Tento sklon zemskej osi spolu s obehom Zeme okolo Slnka má za následok striedanie ročných období.

Sklon zemskej osi sa pomaly mení a preto os nesmeruje stále do rovnakého bodu oblohy. V súčasnosti smeruje do blízkosti hviezdy Polárky, ale napríklad pred asi 13 000 rokmi smerovala zemská os k hviezde Vega. Tento krúživý pohyb zemskej osi sa nazýva precesia. Jeden precesný obeh zemskej osi okolo pólu ekliptiky sa nazýva Platónsky rok a má dĺžku 25 700 rokov. Ani samotná os nemá pevnú polohu vzhľadom na zemské teleso a v dôsledku toho sa priesečníky osi so zemským povrchom (póly) tiež pomaly pohybujú. Perióda zmien polohy pólov nie je úplne pravidelná a nazýva sa Chandlerova perióda. Navyše sa v cykle 42 000 rokov[2] mení sklon osi ku kolmici na ekliptiku a to v rozsahu 22,1-24,5°.

Referencie

upraviť
  1. IVAN, Peter. Slnko, planéty a mesiace slnečnej sústavy v číslach [online]. REV. 2007-10-17, [cit. 2009-06-12]. Dostupné online. Archivované 2009-12-10 z originálu.
  2. REES, Martin. Vesmír. Bratislava : Ikar, 2006. ISBN 80-551-1233-9. S. 138–141.

Pozri aj

upraviť