Zobrazenie zdroja stránky 134340 Pluto

{{dobrý článok}}
{{iné významy|Pluto}}
{{Infobox Planéta
| názov                = Pluto
| znak                 = Pluto symbol (large orb, bold).svg
| obrázok              = Pluto in True Color - High-Res.jpg
| popis obrázku        = Pluto (snímka zo sondy [[New Horizons]])
| objaviteľ            = [[Clyde William Tombaugh|Clyde Tombaugh]] 
| dátum objavu         = [[18. február]] [[1930]] 
| epocha               = 2000.0 
| vzdialenosť          = {{km|5906376272|m}}<br />39,481 686 77 AU 
| obvod dráhy          = 36,530 Tm<br />244,186 AU 
| excentricita         = 0,248 807 66
| perihélium           = {{km|4436824613|m}}<br />29,658 340 67 AU 
| afélium              = {{km|7375927931|m}}<br />49,305 032 87 AU 
| doba obehu           = 90 613,3055 d<br />248 rokov  
| synodická doba obehu = 366,73 d 
| rýchlosť             = {{km|4.666|m}}/s 
| maximálna rýchlosť   = {{km|6.112|m}}/s 
| minimálna rýchlosť   = {{km|3.676|m}}/s 
| sklon dráhy          = 17,141 75° 
| výstupný uzol        = 110,303 47°
| argument perihélia   = 113,763 29° 
| stredná anomália     = 14,860 122 04°
| satelity             = 5
| priemer              = {{km|2370|m}}<ref name="New Horizons">{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Recent Measurements of Pluto and Charon Obtained by New Horizons
  | url = https://www.nasa.gov/image-feature/recent-measurements-of-pluto-and-charon-obtained-by-new-horizons
  | dátum vydania = 14.7.2015
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 14.7.2015
  | vydavateľ = nasa.gov
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}</ref>
| povrch               = 1,795 × 10<sup>7</sup> km² 
| objem                = 7,15 × 10<sup>9</sup> km³ 
| hmotnosť             = (1,305 ±0,007) × 10<sup>22</sup> kg 
| hustota              = 2,03 ±0,06 g/cm³ 
| gravitácia           = {{m|0.58|m}}/s² 
| úniková rýchlosť     = {{km|1.2|m}}/s 
| doba rotácie         = −6,387 230 d<br />(6 d 9 h 17 m 36 s) 
| rýchlosť rotácie     = {{km|47.18|m}}/h 
| sklon osi            = 119,59° k rovine obehu<br />112,78° k ekliptike 
| NPoleRA              = 133,045 ±0,02°<br />(8 h 52 min 11 s) 
| NPoleDec             = −6,145 ±0,02° 
| abs mag              = −0,7
| albedo               = 0,49 – 0,66 
| teplota              = -230 až -237°C 
| atmosférický tlak    = 0,3 Pa 
| zloženie atmosféry   = [[dusík]], [[metán]] 
| hustota atmosféry    = 
| výška atmosféry      = 130{{--}}160 km
}}

'''134340 Pluto'''<ref name="mpc">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = (134340) Pluto | url = https://www.minorplanetcenter.net/db_search/show_object?object_id=134340 | vydavateľ = The International Astronomical Union Minor Planet Center | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-07-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> ([[astronomický symbol|symboly]]: [[File:Pluto symbol (large orb, fixed width).svg|16px|⯓]]<ref>{{cite web |url= https://www.jpl.nasa.gov/infographics/what-is-a-dwarf-planet |author= JPL/NASA |date= 2015-04-22  |website= Jet Propulsion Laboratory |title= What is a Dwarf Planet? |access-date= 2022-01-19}}</ref> a [[File:Pluto monogram (fixed width).svg|16px|♇]]<ref>{{cite book |editor=John Lewis |date=2004 |title=Physics and chemistry of the solar system |edition= 2 |page=64 |publisher=Elsevier}}</ref>) je [[trpasličia planéta]] [[Slnečná sústava|slnečnej sústavy]].<ref>(134340) PLUTO, (136199) ERIS, AND (136199) ERIS I (DYSNOMIA). In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Green | meno = Daniel W. E | autor = | odkaz na autora = | titul = Circular No. 8747 | url = http://www.cbat.eps.harvard.edu/iauc/08700/08747.pdf | vydavateľ = CBAT IAU | dátum vydania = 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-07-24 | miesto = Cambridge | jazyk = }}</ref> Od svojho objavu v roku [[1930]] do roku [[2006]] bolo považované za najmenšiu a väčšinou najvzdialenejšiu [[planéta|planétu]] slnečnej sústavy. Jeho [[astronomický symbol]] v [[Unicode]] je ♇.

Pluto je malé, menšie ako [[Mesiac]], a veľmi chladné teleso skladajúce sa hlavne z [[kremičitan]]ov a sčasti z [[ľad]]u. Má veľmi riedku [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféru]] obsahujúcu hlavne [[dusík]], [[metán]] a [[oxid uhoľnatý]]. Pomenovanie dostalo podľa [[rímska mytológia|rímskeho]] boha [[Podsvetie (mytológia)|podsvetia]], ktorý bol totožný s gréckym [[Hádes (boh)|Hádom]]. Od roku [[1978]] je známy jeho najväčší mesiac [[Cháron (mesiac)|Cháron]], ktorý je v pomere k obiehanému telesu pozoruhodne veľký a [[ťažisko (fyzika)|ťažisko]] ich vzájomného obehu leží mimo Pluta. Preto sa o sústave Pluto-Cháron hovorí ako o [[binárna planétka|binárnej planétke]]. Obe telesá sú v [[stacionárna rotácia|stacionárnej rotácii]]. V roku [[2005]] [[Hubblov vesmírny ďalekohľad]] objavil ďalšie dva maličké mesiace, v rokoch [[2011]] a [[2012]] ďalšie dva, takže Pluto má v súčasnosti (september 2019) päť známych prirodzených satelitov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno =  
  | odkaz na autora = 
  | titul = Hubblov teleskop našiel piaty mesiac Pluta
  | url = http://www.dsl.sk/article.php?article=12802
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 12.7.2012
  | vydavateľ = DSL.sk
  | miesto = 
  | jazyk = slovensky
}}</ref> 

[[Rotačná os]] Pluta má taký veľký sklon, že prakticky leží v rovine [[ekliptika|ekliptiky]] podobne, ako je tomu u [[Urán (planéta)|Uránu]]. Rovnako ako Urán a [[Venuša]], aj Pluto rotuje [[retrográdna rotácia|retrográdne]], čiže v protismere svojho obehu. [[Obežná dráha]] Pluta je v porovnaní s planétami tiež netypická. Je veľmi výstredná a križuje rovinu obežnej dráhy (nie však samotnú dráhu) poslednej planéty [[Neptún]]a, vďaka čomu sa Pluto pri svojom obehu dostáva na niekoľko rokov k Slnku bližšie než Neptún. 

Dlho bolo považované za deviatu a najmenšiu planétu slnečnej sústavy, ale [[24. august]]a 2006 mu bolo toto označenie odňaté na [[Astronomický kongres v Prahe|konferencii astronomickej únie v Prahe]] z dôvodu malých rozmerov, netypickej dráhy ([[Excentricita (astronómia)|výstrednosť]], [[ekliptika|sklon k ekliptike]]) a objavov ďalších veľkých telies za dráhou [[Neptún]]a, z ktorých jedno s pomenovaním [[136199 Eris]] má dokonca väčšiu hmotnosť ako Pluto. 

Pluto bolo zblízka skúmané len jedinou sondou, [[New Horizons]]. Tá okolo neho preletela v júli [[2015]] a urobila množstvo podrobných snímok jeho aj Chárona.

== Fyzikálne vlastnosti ==
[[Súbor:Pluto compared2.jpg|left|thumb|Porovnanie veľkosti Pluta (vpravo dole) s najväčšími [[mesiac (družica)|mesiacmi]] slnečnej sústavy. Mesiace (zľava) [[Ganymedes (mesiac)|Ganymedes]], [[Titan (mesiac)|Titan]], [[Kallisto (mesiac)|Kallisto]], [[Io (mesiac)|Io]], [[Mesiac]], [[Európa (mesiac)|Európa]] a [[Triton (mesiac)|Triton]] Pluto svojím priemerom prevyšujú.]]
Priemer Pluta je {{km|2370|m}},<ref name="New Horizons"/> čo je menej ako priemer [[Mesiac]]a Zeme, ale aj niektorých [[mesiac (družica)|mesiacov]] iných planét. Malé rozmery Pluta do istej miery potvrdzujú predpoklad niektorých astronómov (napr. [[Raymond Lyttleton|Raymonda Lyttletona]]), ktorí sa domnievajú, že Pluto je niekdajším mesiacom planéty Neptún, ktorý sa osamostatnil v dôsledku zrážky s iným telesom.<ref name="Guth-Link-Mohr">{{Citácia knihy | priezvisko = Guth | meno = Vladimír  | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Link | meno2 = František | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Mohr | meno3 = Josef M. | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = ŠTERNBERK, Bohumil | titul = Astronomie | vydanie = 1 | vydavateľ = Československá společnost astronomická | miesto = [[Praha]] | rok = [[1947]] | isbn = | kapitola = XXIV. Urán, Neptún a Pluto | strany = 426{{--}}429 | jazyk = čeština}}</ref> Vnútorné zloženie Pluta je známe len približne. Jeho priemerná [[Hustota (objemová hmotnosť)|hustota]] necelé 2 g/cm³ zodpovedá zmesi kremičitanov a ľadu.<ref name="Kleczek" /> Jeho nízka priemerná [[Hustota (objemová hmotnosť)|merná hmotnosť]] ukazuje na to, že je zložené približne zo 70 % hornín a 30 % ľadu.

== Dráha a rotácia ==
=== Obežná dráha ===
[[Obežná dráha]] Pluta okolo [[Slnko|Slnka]] je v porovnaní s planétami slnečnej sústavy mimoriadne excentrická a [[Uhol sklonu dráhy|sklonená]]. To bol tiež jeden z argumentov, prečo ho medzi planéty nezaraďovať. V porovnaní s excentricitou typickou pre [[kométa|kométy]] však stále možno hovoriť o „takmer kruhovej“ dráhe. V [[afélium|aféliu]], čiže v odslní, sa od Slnka vzďaľuje až na {{km|7375927931|m}}, čo je takmer 50-krát väčšia vzdialenosť, ako je vzdialenosť [[Zem]]e od Slnka. Na základe toho sa o ňom hovorilo ako o poslednej planéte slnečnej sústavy. V [[perihélium|perihéliu]], príslní, sa však k Slnku približuje na {{km|4436824613|m}}, čo je bližšie ako perihélium Neptúna. V určitej fáze svojho obehu býva teda k Slnku bližšie ako Neptún. Naposledy sa tak stalo v rokoch [[1979]] až [[1999]], kedy bol poslednou planétou Slnečnej sústavy Neptún. Pluto prešlo perihéliom v roku [[1989]] a odvtedy sa od Slnka neustále vzďaľuje. Jeden obeh Pluta okolo Slnka trvá pozemského 247,68 roka. Od svojho objavu Pluto ešte nevykonalo ani jediný celý obeh. Obežné dráhy Neptúna a Pluta sa však fyzicky nekrížia, a preto nikdy nemôže dôjsť ku kolízii týchto dvoch telies. V príslní na Pluto dopadá takmer trikrát viac slnečnej energie ako v odslní, čo má podľa hypotéz výrazný dopad na hustotu jeho atmosféry.<ref name="Rekordy" />
[[File:Plutoorbit1.5sideview.gif|frame|left|Bočný pohľad na obežnú dráhu Pluta (červené) a dráhy iných planét. Dobre viditeľný je výrazný [[Uhol sklonu dráhy|sklon dráhy]] Pluta.]]
Dráha Pluta je v [[dráhová rezonancia|rezonancii]] 3:2 s Neptúnom. Znamená to, že kým Neptún urobí tri obehy okolo Slnka, za rovnaký čas Pluto urobí dva celé obehy. Telies s rovnakou dráhovou rezonanciu s Neptúnom je známych viacero a nazývajú sa podľa svojho prvého objaveného predstaviteľa – [[plutíno|plutína]].<ref name="huainn01">{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Wan
 | meno = X. S.
 | priezvisko2 = Huang
 | meno2 = T. Y.
 | priezvisko3 = Innanen
 | meno3 = K. A.
 | titul = The 1:1 Superresonance in Pluto's Motion
 | periodikum = The Astronomical Journal
 | rok = 2001
 | mesiac = únor
 | ročník = 121
 | číslo = 2
 | strany = 1155–1162
 | url = http://iopscience.iop.org/1538-3881/121/2/1155/pdf/200033.web.pdf
 | formát = PDF
 | doi = 10.1086/318733
 | id = [[Bibcode]]: [http://adsabs.harvard.edu/abs/2001AJ....121.1155W 2001AJ....121.1155W]
 | issn = 0004-6256
 | jazyk = anglicky
}}</ref> Vždy, keď dôjde k najväčšiemu priblíženiu Pluta s Neptúnom, Pluto je práve v aféliu a je od Neptúna 18 [[AU]] vzdialené. Dráhy oboch telies sa síce v istých bodoch k sebe približujú aj na menej ako 18 AU, dráhová rezonancia však zabezpečuje, že v týchto blízkych bodoch sa Neptún a Pluto nikdy neocitnú naraz. Pluto prejde bodom najbližším k Neptúnovej dráhe so značným oneskorením alebo predstihom oproti Neptúnu. Vďaka tomuto mechanizmu je obežná dráha Pluta dlhodobo stabilná a nemôže dôjsť nielen k zrážke, ale ani k výrazným priblíženiam a z nich vyplývajúcich gravitačným ovplyvneniam oboch telies.<ref name="Kozmos1990b" /> Pluto sa dokonca niekedy približuje viac k Uránu (na 11 AU), než sa môže priblížiť k Neptúnu.<ref name="malhotra-9planets">{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Malhotra
 | meno = Renu
 | titul = Pluto's Orbit
 | url = http://nineplanets.org/plutodyn.html
 | dátum aktualizácie = 1999-9-20
 | dátum prístupu = 2012-1-18
 | vydavateľ = Nineplanets.org
 | jazyk = anglicky
}}</ref>

Slnko vydáva pri pohľade z Pluta 30-krát,<ref name="Kleczek" /> podľa iného zdroja až 265-krát<ref name="Grygar" /> viac svetla ako Mesiac v [[spln]]e. Pre jeho veľkú vzdialenosť by sme však z povrchu Pluta už nevideli Slnko ako kotúčik, ale ako takmer bodový zdroj svetla podobne ako ostatné [[hviezda|hviezdy]].<ref name="Kleczek" >{{Cite book
| author = Josip Klezcek
| year = 2002
| title = Velká encyklopedie vesmíru
| publisher = Academia
| isbn = 80-200-0906-X
| pages = strany: 366-367}}</ref><ref name="Grygar" /> Zem by sa pri pohľade z Pluta nikdy nevzdialila od Slnka na viac než 1,9° a bola by preto prakticky nepozorovateľná.<ref name="Grygar" />

=== Rotácia ===
Pluto patrí k pomerne zriedkavým telesám slnečnej sústavy, ktoré sa otáčajú okolo svojej osi [[retrográdna rotácia|retrográdne]], čiže v opačnom smere ako väčšina ostatných objektov. Jedna [[siderická rotácia|siderická otočka]] okolo osi mu trvá 153 hodín, čo je približne 6 pozemských dní. Od [[východ slnka|východu Slnka]] po východ Slnka na tom istom mieste planétky uplynie doba približne 6 pozemských dní a 9,5 hodiny.<ref name="v číslach" /> Sklon rotačnej osi telesa je taký veľký, že rovina jeho [[rovník]]a je takmer kolmá na rovinu obehu, podobne ako je tomu v prípade planéty [[Urán (planéta)|Urán]].<ref name="A.M.">{{Cite book
| author = Bohuslav Lukáč, Teodor Pintér, Milan Rybanský, Marián Vidovenec
| year = 2005
| title = Astronomické minimum
| publisher = Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo
| isbn = 80-85221-48-9
| pages = strany: 64-65}}</ref>

Doba rotácie Pluta je rovnaká ako obežná doba jeho najväčšieho mesiaca Cháron okolo Pluta. Takáto rotácia, pri ktorej teleso zdanlivo nehybne visí nad určitým bodom povrchu druhého, sa nazýva [[stacionárna rotácia]]. Stacionárna rotácia Pluta s Cháronom je v slnečnej sústave ojedinelým javom.<ref name="Grygar" />

== Vznik a vývoj ==
[[Súbor:NH-PlutoCharon-Color-NewHorizons-20150711.jpg|right|thumb|300px|Pluto a jeho najväčší mesiac Cháron na zábere New Horizons]]
Netypická obežná dráha Pluta, výstrednejšia a sklonenejšia než u všetkých planét, viedla astronóma R. A. Lyttletona v roku [[1936]] ako prvého k sformulovaniu hypotézy, že Pluto bolo [[mesiace Neptúna|mesiacom Neptúna]]. V relatívne nedávnej minulosti ho nejaká katastrofická udalosť premiestnila na obežnú dráhu okolo Slnka. Tou udalosťou mal byť blízky prelet obrovského neznámeho telesa okolo Neptúna, ktoré by Pluto gravitačne oslobodilo. Táto hypotéza by vysvetľovala nielen vlastnosti dráhy Pluta, ale aj neobvyklé vlastnosti obežných dráh Neptúnových mesiacov [[Triton (mesiac)|Tritóna]] a [[Nereida (mesiac)|Nereidy]]. [[J. R. Dormand]] a [[M. M. Woolfson]] však v roku [[1980]] dokázali, že tento mechanizmus by Pluto nemohol vypudiť z obežnej dráhy okolo Neptúna. Ďalším problémom je Cháron, ktorému by v prípade, že by bolo Pluto Neptúnovou družicou, gravitácia Neptúna nedovolila byť na orbite Pluta. Problém by čiastočne mohla vyriešiť hypotéza, podľa ktorej Cháron vznikol po kolízii Pluta s Tritónom.<ref name="Kozmos1990b" >{{Citácia periodika
| titul = Percival Lowell by sa čudoval...
| periodikum = Kozmos
| rok = 1990
| ročník = XXI
| číslo = 1
| strany = 13 - 14
}}</ref>

[[G. Colombo]] a [[F. A. Franklin]] ako prví prišli s teóriou, ktorá sa snažila vysvetliť pôvod Pluta bez toho, aby bol Neptúnovým mesiacom. Predpokladali, že v oblasti za Neptúnom sa vyskytovalo veľa telies podobných Plutu, no stretnutia s Neptúnom zmenili ich dráhy tak, že vyleteli na samý okraj slnečnej sústavy či dokonca do [[medzihviezdny priestor|medzihviezdneho priestoru]]. Pluto zostalo ako jediné na svojej dráhe vďaka tomu, že je s Neptúnom v orbitálnej rezonancii a je chránené pred tesným priblížením k nemu. Astronómovia vtedy ešte nevedeli, že za dráhou Neptúna existujú aj ďalšie telesá, ktoré neboli dodnes gravitáciou vypudené preč, aj keď táto hypotéza existovala už dávno pred objavom prvého takéhoto telesa.<ref name="Kozmos1990b" />

Dnes je zrejmé, že Pluto je teleso [[Kuiperov pás|Kuiperovho pásu]], a jeho vznik nebude odlišný od iných telies tejto kategórie.

Uvažuje sa, že mesiace Pluta sa sformovali pri zrážke trpasličej planéty s iným transneptúnskym objektom. Túto teóriu podporuje aj skutočnosť, že podľa údajov sondy New Horizons sú všetky mesiace približne rovnako staré.<ref name="10objavov">{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Majer
 | meno = Dušan
 | titul = Rok po průletu kolem Pluta – 10 nečekaných objevů
 | url = http://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/rok-po-pruletu-kolem-pluta-10-necekanych-objevu.html
 | jazyk = česky
}}</ref>

== Atmosféra ==
[[File:PIA21590 – Blue Rays, New Horizons' High-Res Farewell to Pluto.jpg|left|thumb|Obrázok nasnímaný spoločnosťou New Horizons, ktorý sa nachádza približne v pravom farebnom odtieni. V plutónovej [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosfére]] pláva niekoľko vrstiev modrého zákalu. Pozdĺž a blízko končiny sú viditeľné hory a ich tieň.]]
Pluto obklopuje veľmi riedka [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféra]], ktorá sa skladá najmenej z 98 % [[dusík]]a (N<SUB>2</SUB>),<ref name="Kozmos2015" /> so stopami [[metán]]u (CH<SUB>4</SUB>, max. 0,5 %) a [[oxid uhoľnatý|oxidu uhoľnatého]] (CO)<!-- V úvode sa spomína oxid uhličitý -->. Atmosféra bola objavená pri zákrytoch hviezd Plutom.<ref name="Kleczek" /> [[zdanlivá hviezdna veľkosť|Jasnosť hviezdy]] počas zákrytu klesala len pozvoľna, čo sa deje iba u telies s atmosférou. Z týchto pozorovaní však nebolo možné určiť ani [[atmosférický tlak|tlak]], ani teplotu atmosféry pri povrchu. Hustota, a teda aj [[atmosférický tlak|tlak]] jeho atmosféry sa silne mení v závislosti na okamžitej vzdialenosti od Slnka. Keď je teleso bližšie k Slnku, dochádza k [[vyparovanie|vyparovaniu]] a [[Sublimácia (pevná látka)|sublimácii]] prchavých látok pokrývajúcich jeho povrch a tým sa atmosféra zahusťuje. Keďže naposledy bola trpasličia planéta najbližšie k Slnku v roku 1989, teraz sa od neho vzďaľuje a jej atmosféra pozvoľna zamŕza. Podľa predpokladov okolo roku [[2020]] atmosféra zmrzne úplne a teleso zostane bez atmosféry až do ďalšieho priblíženia k Slnku.<ref name="Grygar" /> Preto bolo dôležité vyslať k nemu sondu čo najskôr, aby preskúmala atmosféru Pluta pred jej úplným zamrznutím a stratou<ref name="astro.cz" /><ref name="Kozmos1995" /> (a tiež, aby vzdialenosť prekonaná sondou bola podľa možností čo najmenšia). Paradoxne, merania zo Zeme však ukazovali, že v posledných rokoch tlak na Plute neklesá, ale rastie, hoci teleso sa od Slnka vzďaľuje.<ref name="kosmonautix" /><ref name="astro.cz">{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Gemec
  | meno = Martin
  | titul = Aktuálně: Sonda New Horizons uspěla u Pluta
  | url = http://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/aktualne-sonda-new-horizons-uspela-u-pluta.html
  | dátum vydania = 2015-07-13
  | dátum prístupu = 2015-07-31
  | vydavateľ = Česká astronomická společnost
  | jazyk = česky
}}</ref> Tento rozpor by mohla vysvetľovať hypotéza, podľa ktorej atmosféru Pluta zahusťuje sublimujúci dusík z jeho severného pólu, ktorý sa v roku 1987 po 120 rokoch vynoril z tieňa.<ref name="astro.cz" /> 

V [[marec 2009|marci 2009]] astronómovia získali prostredníctvom teleskopov [[Very Large Telescope|VLT]] nové poznatky o atmosfére Pluta. Zistili, že atmosféra s teplotou –180 °C je približne o 40 stupňov teplejšia než povrch a obsahuje nečakane veľké množstvo metánu. Vyplynulo to z pozorovaní prístrojom CRIRES (CRyogenic InfraRed Echelle Spectrograph). Pozorovania tiež odhalili, že metán je v atmosfére Pluta druhým najzastúpenejším plynom. Na rozdiel od Zeme je väčšina atmosféry Pluta neustále v stave [[teplotná inverzia|teplotnej inverzie]], to znamená, že jej teplota s výškou vzrastá (na Zemi je to opačne).<ref>{{Cite web
| title = Odhalení nižších vrstev atmosféry Pluta
| url = http://www.eso-cz.cz/tiskove-zpravy/odhaleni-nizsich-vrstev-atmosfery-pluta eso-cz.cz
| acessdate = 18. marec 2009
}}</ref> [[Ultrafialové žiarenie]] zo Slnka podľa hypotézy rozkladá metán, z ktorého sa potom tvoria ďalšie zlúčeniny. Tie pri poklese do hlbších a chladnejších vrstiev atmosféry skondenzujú a sú hlavnou zložkou oparu, ktorý nasnímala sonda New Horizons pri pozorovaní zákrytu Slnka Plutom.<ref name="astro.cz" />

Veľa informácií o atmosfére priniesla sonda New Horizons. Už päť dní pred jej najväčším priblížením k Plutu detegovala ionizovaný dusík unikajúci z plynného obalu Pluta. Mohlo by to znamenať, že častice unikajú z atmosféry vyššou rýchlosťou, ako sa očakávalo. Unikajúce množstvá dusíka predstavujú stovky ton za hodinu. Ďalej sonda objavila oblasť studeného ionizovaného plynu, ktorý sa rozpína do vzdialenosti až 77 000 – 109 000 km od trpasličej planéty, pričom na strane odvrátenej od Slnka má tvar chvosta. Napriek obrovskej vzdialenosti od Slnka je atmosféra Pluta veľmi rozsiahla.<ref name="Kozmos2015" >{{Citácia periodika
| titul = New Horizons/Pluto - ľadový trpaslík vydáva svoje tajomstvá
| priezvisko = Svoreň
| meno = Ján
| periodikum = Kozmos
| rok = 2015
| ročník = 46
| číslo = 5
| strany = 3-7
}}</ref>

Z údajov odvysielaných sondou New Horizons sa ďalej zistilo, že opar atmosféry siaha do výšky skoro 130 km<ref name="astro.cz" /> – 160 km,<ref name="kosmonautix" /> čo je 5-krát viac než sa očakávalo. Pozorovanie založené na zmenách signálu prijatého zo Zeme zároveň ukázali, že tlak na Plute je asi o polovicu nižší oproti meraniam na základe zákrytov hviezd zo Zeme. Tieto niekoľko rokov staré merania ukazovali atmosférický tlak okolo 20 [[bar (tlak)|mikrobarov]], ale údaje vypočítané na základe meraní sondy New Horizons hovoria maximálne o 10 mikrobaroch.<ref name="kosmonautix" /><ref name="astro.cz" /> Ide o 10 000-násobne nižší tlak, než na na zemskom povrchu pri hladine mora.<ref name="Kozmos2015" /> Je možné, že za posledné dva roky, ktoré uplynuli medzi poslednými pozemskými meraniami a preletom sondy New Horizons, začal prevažovať efekt rastúcej vzdialenosti trpasličej planéty od Slnka a tlak s postupným zamŕzaním atmosféry skutočne klesá. Na niektorých snímkach atmosféry sa našli útvary pripomínajúce malé, izolované oblaky.<ref name="kozmos2017" /> Závery sa však budú naďalej upresňovať, ako [[riadiace stredisko]] prijíma a spracováva údaje zo sondy.<ref name="astro.cz" />

Atmosféra Pluta je taká riedka, že z povrchu nie je vôbec vidieť.<ref name="kosmonautix">{{Cite web
| title = Na Plutu tečou ledovce
| author = Dušan Majer
| url = http://www.kosmonautix.cz/2015/07/na-plutu-tecou-ledovce/
| acessdate = 31. júl 2015
}}</ref> Pre pozorovateľa na Plute by obloha aj cez deň zostávala čierna. Na druhej strane je však atmosféra Pluta dostatočne hustá na to, aby rozptýlila slnečné svetlo na tmavej strane planétky v blízkosti terminátora a sonda mohla New Horizons nasnímať aj povrchové útvary, ktoré ležia v tieni.<ref name="kosmonautix2" />

== Povrch ==
[[Súbor:Pluto animiert.gif|vpravo|náhľad|Animácia zobrazujúca v 30-stupňových rozostupoch celý povrch Pluta, zložená zo snímok HST.]]
[[File:NH-Pluto-TombaughRegio-MountainRange-20150714-IFV.jpg|thumb|Podrobný pohľad na okraj ''Tombaugh Regio'']]
Povrch Pluta bol do roku 2015, kedy ho preskúmala prvá kozmická sonda, len veľmi málo známy. Jediné pozorovania, ktoré sme mali, boli pozemské, a z [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu]] (HST). Fotografie, ktoré boli do leta 2015 k dispozícii, sú veľmi neostré. Na základe snímok HST bola zostavená aj veľmi hrubá mapa povrchu planéty. Na mape sú rozlíšiteľné svetlejšie a tmavšie oblasti, pričom sa predpokladalo, že svetlejšie miesta by mohli byť dusíkové ľady s malým množstvom metánu a oxidu uhličitého. Tmavé oblasti môžu byť pokryté buď [[organická látka|organickým]] materiálom, alebo mohli vzniknúť ako dôsledok [[fotochemická reakcia|fotochemických reakcií]] vyvolaných [[kozmické žiarenie|kozmickým žiarením]].<ref name="Kleczek" /> Povrch Pluta je vďaka prítomnosti tuhého metánu pozmeneného slnečným žiarením ružovkastý<ref name="Grygar" /> až hnedastý.<ref name="Rekordy">{{Cite book
| author = Róbert Čeman, Eduard Pittich
| year = 2002
| title = Vesmír 1: Slnečná sústava
| publisher = Slovenská Grafia, Bratislava
| isbn = 80-8067-071-4
| pages = strany: 320-323}}</ref> Na rozdiel od Neptúnovho mesiaca Triton, ktorý je tiež ružovkastý a ku ktorému sa Pluto občas pripodobňovalo, však vedci predpokladali, že na Plute bude veľa impaktných kráterov a málo prejavov geologickej aktivity.<ref name="Kozmos1995" /> Sonda New Horizons tieto predpoklady nepotvrdila.

New Horizons potvrdila, že povrch Pluta sa skladá najmä z metánu, dusíka a oxidu uhoľnatého, všetko v pevnom skupenstve. Kým prvé dve zmienené látky sú však rozmiestnené prakticky po celom povrchu, oxid uhoľnatý je koncentrovaný len v oblasti nazvanej ''Tombaugh regio''.<ref name="kosmonautix" /> Ďalšie údaje odoslané sondou neskôr ukázali, že zmienené látky často tvoria len tenkú vrstvičku na podloží z vodného ľadu. Jedine v oblastiach ''Sputnik Planum'' a ''Lowell Regio'' sa stále žiadne známky vodného ľadu nenachádzajú, čo môže byť spôsobené tým, že usadeniny metánu, dusíka a oxidu uhoľnatého sú tu omnoho hrubšie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Heřt
  | meno = Daniel
  | titul = Nová věda od New Horizons
  | url = http://www.kosmonautix.cz/2016/01/nova-veda-od-new-horizons/
  | dátum vydania = 2016-01-30
  | dátum prístupu = 2016-02-11
  | jazyk = česky
}}</ref> 

Na Pluto dopadá len 0,07 % množstva slnečného žiarenia, ktoré dopadá na [[Zemský povrch|povrch Zeme]] a preto jeho povrchové teploty kolíšu od −235 [[stupeň Celzia|°C]] do −225 °C.<ref name="v číslach">{{Cite web
| author = Peter Ivan
| title = Slnko, planéty a mesiace slnečnej sústavy v číslach
| url = http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf
| accessdate = 18. november 2008
| archiveurl = https://web.archive.org/web/20091210225921/http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf
| archivedate = 2009-12-10
}}</ref> Tieto teploty však majú relatívne blízko k bodu topenia látok, z ktorých je Pluto zložené, a preto je predpoklad, že povrchové vrstvy Pluta sú do istej miery plastické. Tento predpoklad potvrdzujú aj snímky sondy New Horizons, napríklad oblasti s malým množstvom [[impaktný kráter|impaktných kráterov]], ktoré by mali byť zahladené aktívnymi geologickými procesmi.<ref name="kosmonautix" /> Sonda vyfotografovala aj pomaly tečúce [[ľadovec|ľadovce]] dusíkatého ľadu. Zmäknutie až roztopenie vrstvy dusíka, po ktorej ľadovce tečú, spôsobila vlastná hmotnosť dusíka ležiaceho na ňom.<ref name="Kozmos2015" /> Podobný proces, len pri oveľa vyšších teplotách, prebieha na zemskom povrchu v ľadovcoch z vodného [[ľad]]u. Na týchto pomaly tečúcich dusíkatých ľadovcoch sa v oblasti Sputnik Planum pozorovali početné izolované kopce. Tie môžu byť tvorené vodným ľadom, ktorý je redší ako dusíkatý, a preto sa nachádzajú navrchu. Pravdepodobne sa odtrhli z členitej vrchoviny a dusíkový ľad ich unáša do centrálnej časti Sputnik Planum.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Škreka
  | meno = Marcel
  | titul = Záhadné plávajúce kopce na Plute
  | url = http://astrin.planetarium.sk/zahadne-plavajuce-kopce-na-plute-c07405
  | dátum vydania = 2016-02-08
  | dátum prístupu = 2016-02-11
  | vydavateľ = i-Astrin
}}</ref>

Okrem zmrznutých uloženín metánu, ktoré spôsobujú ružovkastú farbu telesa,<ref name="Rekordy" /> bolo veľké množstvo metánového ľadu bolo objavené aj v polárnych oblastiach. Táto ľadová oblasť je podľa infračerveného mapovania sondou hrubšia ako sa predpokladalo.<ref name="Kozmos2015" />

Povrchové útvary začali byť pomenovávané až keď sa k trpasličej planéte priblížila sonda New Horizons a priniesla neporovnateľne podrobnejšie snímky, než aké sa kedy dali získať. Už pred najväčším priblížením sondy k Plutu bola na jej snímkach zreteľná svetlá oblasť v tvare srdca, ktorú pomenovali po objaviteľovi Pluta [[Tombaughova oblasť]]<ref name=KS>{{Citácia periodika
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Súpis termínov z astronómie
  | periodikum = Kultúra slova
  | odkaz na periodikum = Kultúra slova
  | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2018/2/ks2-2018.pdf
  | dátum vydania = 2018
  | číslo = 2
  | ročník=52
  | dátum prístupu = 15.5.2018
  | vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Matica Slovenská
  | miesto = Bratislava
  | strany = 92
  | issn = 0023-5202
}}</ref>. Oblasť pravdepodobne vznikla pred miliardami rokov nárazom veľkého telesa, napríklad obrovskej kométy. Postupne bola zanesená dusíkom, ktorý sa do nej dostával vo forme padajúceho snehu.<ref name="Sputnik" /> Cez deň sa zamrznutý dusík ohrieva a vyparuje, v noci spätne kondenzuje. Tento cyklus vytvára vietor tzv. „tlkot srdca“. Podľa výskumu AGU tieto vetry tlačia atmosféru v opačnom smere ako rotuje trpasličia planéta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = T. Bertrand, F. Forget, O. White, B. Schmitt, S.A. Stern, H.A. Weaver, L.A. Young, K. Ennico, C.B. Olkin
 | odkaz na autora = 
 | titul = Pluto's beating heart regulates the atmospheric circulation: results from high resolution and multi‐year numerical climate simulations
 | url = https://agupubs.onlinelibrary.wiley.com/doi/abs/10.1029/2019JE006120
 | vydavateľ = Journal of Geophysical Research: Planets
 | dátum vydania = 4. 2. 2020
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2020-02-05
 | miesto = 
 | jazyk = en
}}</ref>

Z okraja Tombaughovej oblasti prišla jedna z prvých podrobných snímok, na ktorej sa ukázalo geologicky mladé, niekoľko kilometrov vysoké pohorie. Mladý vek tejto oblasti odborníci usúdili na základe toho, že na detailnej snímke neboli nijaké impaktné krátery.<ref name="astro.cz" /> Začiatok tvorby skúmaných hôr sa odhaduje na 100 miliónov rokov dozadu a za ich pôvod sa považuje [[vrásnenie]] podpovrchových ľadov.<ref name="Kozmos2015" /> ''Tombaugh Regio'' leží na opačnej strane Pluta, než z ktorej vidieť mesiac Cháron, a predpokladá sa, že Cháron hmotnostne vyvažuje.<ref name="Sputnik" />

Z geologického hľadiska je povrch Pluta veľmi rôznorodý a pestrý. Niektoré útvary na snímkach prijatých z New Horizons v septembri 2015 pripomínajú [[duna|duny]]. Takéto útvary vedci na Plute neočakávali, pretože duny na planétach sú vytvárané [[vietor|vetrom]] a atmosféra Pluta sa považovala za príliš riedku na to, aby jej prúdenie dokázalo duny vytvoriť. Podľa Williama B. Miniikona z Washington Univerzity v St. Louis tieto útvary vytvorila buď hustejšia atmosféra v minulosti Pluta, alebo zatiaľ neznáme pochody.<ref name="kosmonautix2">{{Cite web
| title = Dočkali jsme se nových fotek Pluta
| author = Dušan Majer
| url = http://www.kosmonautix.cz/2015/09/dockali-jsme-se-novych-fotek-pluta/
| acessdate = 11. september 2015
}}</ref>

V oblasti Wright Mons boli pozorované veľké geomorfologické zmeny na povrchu. Pre vznik týchto útvarov je potrebných viacero zdrojov a veľké množstvo materiálu. Predpokladá sa, že ide o [[kryovulkán|kryovulkány]]. To naznačuje zdroj tepla v rozsahu, ktorý sa predtým považoval za nemožný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Large-scale cryovolcanic resurfacing on Pluto | url = https://www.nature.com/articles/s41467-022-29056-3 | vydavateľ = nature.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-14 | miesto = | jazyk = }}</ref>

== Vnútorné zloženie ==
[[File:Internal Structure of Pluto sk.jpg|thumb|left|Predpokladaná vnútorná štruktúra Pluta: jadro zo silikátov, plášť z vody a kôra z metánu]]
Geologicky mladý terén zachytený na snímkach sondy New Horizons naznačuje, že planéta musí mať nejaké vnútorné teplo, ktoré postačuje na topenie sa látok na povrchu a zabezpečuje ich plasticitu. Jeho pôvod je však do veľkej miery záhadou. Pluto je primalé na to, aby si zachovalo vnútorné teplo z čias svojho formovania sa. Niektoré ľadové mesiace veľkých planét, ktoré tiež vykazujú geologickú a vulkanickú aktivitu, získavajú teplo zo [[slapová sila|slapového trenia]] pri obehu, čiže z gravitačných účinkov ich planét. Keďže Pluto však nie je mesiacom, ani táto možnosť neprichádza do úvahy. Slapové trenie nemôže spôsobovať ani jeho veľký mesiac Cháron, pretože obieha v stacionárnej rotácii,<ref name="astro.cz" /> pri ktorej slapové účinky nenastávajú.<ref name="Rekordy" /> Jedna hypotéza však hovorí, že jadro Pluta môže byť zdrojom energie dosahujúcej hodnotu až 2 % energie vytváranej jadrom Zeme. To postačuje nielen na topenie dusíka, ale spolu s tlakom povrchových vrstiev trpasličej planéty na vrstvy vnútri aj na mierne natavenie vodného ľadu. Preto Richard Binzel vypracoval štúdiu, podľa ktorej je hmotou pod oblasťou Sputnik Planum, ktorá vyvažuje mesiac Cháron, polotekutý oceán vody. Autor hovorí: "Neexistuje pravdepodobnejšie riešenie našich zistení, než že má Pluto oceán." Tento oceán však má pravdepodobne podobu ľadovej drte.<ref name="Sputnik" >{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko =  Houška
  | meno = Lukáš 
  | titul = Studie naznačují, že by Pluto mělo mít oceán
  | url = http://www.kosmonautix.cz/2016/11/kosmotydenik-219-21-11-27-11/
  | dátum vydania = 2016-11-27
  | dátum prístupu = 2016-12-01
  | jazyk = česky
}}</ref>

Pred preletom sondy New Horizons sa v strede telesa malo ukrývať [[jadro planéty|jadro]] s priemerom asi 800<ref name="Grygar" /> až 1 200 km<ref name="Rekordy" /> a hmotnosťou štvrtiny hmotnosti celej planéty. Hustota jadra by mala byť asi 2,5-násobok hustoty vody.<ref name="Grygar" /> Jadro mali tvoriť silikátové horniny. To mala obaľovať vrstva vodného ľadu<ref name="Rekordy" /> s hrúbkou okolo 330<ref name="Grygar" /> až 550 km.<ref name="Rekordy" /> Na povrchu sa mala nachádzať približne 10<ref name="Grygar" /> až 50 km<ref name="Rekordy" /> hrubá "kôra" zamrznutého metánu.

== Mesiace ==
=== Cháron ===
[[File:Pluto-Charon System.gif|right|thumb|Rotácia systému Pluto-Cháron. Je jasne viditeľné, že telesá sú k sebe natočené stále rovnakou stranou, aj skutočnosť, že Pluto sa tiež pohybuje okolo spoločného ťažiska s Cháronom.]]
Okolo Pluta obieha päť mesiacov. Najväčší z nich, nazvaný [[Cháron (mesiac)|Cháron]], bol objavený [[22. jún]]a [[1978]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Owen
  | meno = Tobias Chant
  | odkaz na autora = 
  | titul = Charon
  | url = http://www.britannica.com/place/Charon-astronomy
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 2015-05-19
  | dátum prístupu = 2015-07-11
  | vydavateľ = Encyclopædia Britannica
  | miesto = 
  | jazyk = angličtina
}}</ref> Jeho priemer spresnený meraniami sondy New Horizons na {{km|1208|m}}<ref name="New Horizons"/> predstavuje takmer polovicu priemeru Pluta. Ide o najväčší mesiac v pomere k materskému telesu a dvanásty najväčší mesiac slnečnej sústavy vôbec. Pluto a Cháron spolu obiehajú okolo jedného [[ťažisko (fyzika)|ťažiska]]. Ich vzájomná vzdialenosť je {{km|19531|m}}, pričom dráha Chárona je takmer dokonale kruhová. Tieto všetky atribúty spôsobili, že doba obehu a rotácie Chárona je totožná s dobou rotácie Pluta. V praxi to znamená, že Cháron je z Pluta pozorovateľný iba z jednej pologule a je vždy otočený k Plutu iba jednou stranou ([[privrátená strana]]) podobne ako pozemský Mesiac. Hoci je Cháron blízko k Plutu a má veľkú odrazivosť, slnečné svetlo dopadajúce na jeho povrch je už také slabé, že Cháron je na oblohe Pluta 300-krát slabší než na pozemskej oblohe Mesiac v splne.<ref name="Grygar" /> Sonda New Horizons ukázala, že Cháron je, podobne ako jeho materské teleso, pravdepodobne geologicky aktívny.<ref name="astro.cz" /><ref name="Kozmos2015" />

=== Ostatné mesiace ===
[[File:HydraHires.jpg|thumb|[[Hydra (mesiac)|Hydra]], jeden z malých mesiačikov Pluta]]
Cháron bol dlho známy ako jediný mesiac Pluta. V roku [[2005]] však Hubblov teleskop objavil ďalšie dva mesiace, [[Nix (mesiac)|Nix]] a [[Hydra (mesiac)|Hydra]], ktorých existencia bola následne potvrdená ďalšími pozorovaniami. V júni 2011 objavil štvrtý mesiac, ktorý dostal pomenovanie [[Kerberos (mesiac)|Kerberos]],<ref>http://www.aktuality.sk/clanok/190413/objavili-dalsi-mesiac-planety-pluto/</ref> a v júni roku 2012 piaty s názvom [[Styx (mesiac)|Styx]].<ref>http://www.aktuality.sk/clanok/210192/pluto-ma-pat-mesiacov/</ref> Mená mesiacov pochádzajú z gréckej mytológie; [[Kerberos]] je trojhlavý pes, strážca vchodu do podsvetia a [[Styx (mytologická rieka)|Styx]] je rieka oddeľujúca svet živých a svet mŕtvych.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Kramer
  | meno = Miriam
  | odkaz na autora = 
  | titul = 2 Pluto Moons Get New Names (Sorry 'Star Trek' Fans)
  | url = http://www.space.com/21814-pluto-moons-named-kerberos-styx.html
  | dátum vydania = 2013-07-02
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2015-07-11
  | vydavateľ = space.com
  | miesto = 
  | jazyk = angličtina
}}</ref> Všetky mesiace Pluta objavené v 21. storočí sú nepomerne menšie než Cháron a nepravidelného tvaru. Očakávalo sa, že sonda [[New Horizons]] počas preletu objaví ďalšie podobné malé mesiace. To, že sa tak nestalo, NASA vyhlásila za jeden z desiatich najprekvapivejších objavov sondy.<ref name="10objavov" /> Žiadny z mesiacov, ani najväčší Cháron, s najväčšou pravdepodobnosťou nemá merateľnú atmosféru.<ref name="kosmonautix" />

== Objav telesa ==
Pluto objavil [[18. február]]a [[1930]] americký astronóm [[Clyde William Tombaugh|Clyde Tombaugh]]. Táto správa bola oznámená [[13. marec|13. marca]] 1930. Objavu však predchádzala dlhá história.

Nepravidelnosti obežnej dráhy siedmej planéty, Uránu, a aplikácia [[Newtonove pohybové zákony|Newtonových zákonov]] viedli k predpokladu, že za Uránom musí existovať nejaký veľký objekt. V dôsledku toho bol v roku [[1846]] objavený Neptún, ôsma známa planéta slnečnej sústavy.

Keď v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]] astronómovia vypočítali predpokladanú dráhu Neptúna, prekvapilo ich, že skutočné pozorovania sa od týchto výpočtov líšili. Preto aj za Neptúnom predpokladali existenciu ďalšej planéty, ktorá svojou gravitáciou spôsobovala spomínané odchýlky. Od roku [[1877]] prebiehalo s prestávkami pátranie po deviatej planéte slnečnej sústavy. Významný kus práce odviedol [[Percival Lowell]]. Na svojom súkromnom observatóriu v [[Arizona|Arizone]], ktoré bolo pôvodne určené výhradne na výskum planéty [[Mars]], celé roky fotografoval oblohu. Každú časť oblohy s priemerom 5° exponoval v niekoľkodňovom odstupe dvakrát. Potom snímky podrobne prehliadal, aby na fotografiách našiel neznámu deviatu planétu pri jej pohybe voči hviezdnemu pozadiu. Ako sa neskôr ukázalo, jeho 130-centimetrový [[refraktor]] by nebol schopný Pluto zaznamenať, ani keby ním prehliadal miesto oblohy, kde v tom čase skutočne bolo.

V roku [[1915]] Lowell zverejnil [[elementy dráhy|parametre dráhy]] neznámej planéty, ktoré odvodil rozborom odchýlok v pohyboch Uránu a Neptúna. Vyšlo mu, že hľadaná planéta by mala byť v [[Váhy (súhvezdie)|súhvezdí Váh]], kde ju začal hľadať [[zrkadlový ďalekohľad|zrkadlovým ďalekohľadom]] s priemerom objektívu 100 cm. Teleso však neobjavil ani vtedy, ani pri tretej sérii pokusov, pri ktorých zhotovil cez 23-centimetrový šošovkový ďalekohľad vyše tisíc snímok. Neskôr sa ukázalo, že Pluto sa na snímkach síce nachádzalo, ale Lowell, predpokladajúc oveľa väčšiu jasnosť hľadanej planéty, ho prehliadol.<ref name="Grygar" /><ref name="Hoyt">{{Citácia periodika
 | priezvisko = Hoyt
 | meno = William Graves
 | titul = W. H. Pickering's Planetary Predictions and the Discovery of Pluto
 | periodikum = Isis
 | rok = 1976
 | mesiac = december
 | ročník = 67
 | číslo = 239
 | strany = 551–564
 | url =
 | doi = 10.1086/351668
 | pmid = 794024
 | jazyk = anglicky|issn = 0021-1753}}</ref><ref name="Littman1990">{{Citácia knihy
 | priezvisko = Littman
 | meno = Mark
 | titul = Planets Beyond: Discovering the Outer Solar System
 | vydavateľ = Dover Publications
 | miesto = Mineola, New York
 | rok = 2004
 | isbn = 0-486-43602-0
 | strany = 70
 | url = http://books.google.cz/books?id=RoJMadct4TQC&printsec=frontcover&hl=cs#v=onepage&q&f=false
 | jazyk = anglicky}}</ref> Lowell predpokladal, že nová planéta bude väčšia<ref name="Grygar" /> a 6,5-krát ťažšia ako Zem,<ref name="Kozmos1990" /> a jej jasnosť dosiahne 12.- 13. [[magnitúda|magnitúdu]].<ref name="Grygar">http://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/podivna-posledni-planeta-pluto-jeji-pad-a-nova-slava.html</ref>
[[File:Clyde W. Tombaugh.jpeg|left|thumb|[[Clyde Tombaugh]], objaviteľ Pluta, pri svojom podomácky vyrobenom teleskope]]
Po Lowellovej smrti v roku [[1916]] v začatej práci pokračoval [[Vesto Melvin Slipher]]. Za pomocníka si vybral Clyda Williama Tombaugha, ktorému sa po roku práce na observatóriu, na začiatku roku 1930, podarilo na fotografiách nájsť nové teleso<ref name="Grygar" /> v blízkosti hviezdy [[Wasat]] v [[Blíženci (súhvezdie)|Blížencoch]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Kaller
  | meno = Jim
  | titul = WASAT
  | url = http://stars.astro.illinois.edu/sow/wasat.html
  | dátum prístupu = 2016-02-11
  | jazyk = anglicky
}}</ref> Objav potvrdili opakované kvalitné expozície tej istej časti oblohy. Správu o objave vydalo Lowellovo observatórium 13. marca 1930, v deň 149. výročia nájdenia Uránu a v deň narodenín [[Percival Lowell|Percivala Lowella]].<ref name="Guth-Link-Mohr" /> Keďže objekt sa vtedy nachádzal len osem mesačných priemerov od miesta, na ktorom sa mala podľa Lowellových výpočtov nachádzať deviata planéta, jeho objav sa považoval za ďalší triumf [[nebeská mechanika|nebeskej mechaniky]].<ref>{{Cite book
| author=[[Pavel Koubský]]
| title=Planety naší sluneční soustavy
| pages=strany: 222-232 
| publisher= Albatros/Praha
| |origdate=1988 
}}</ref>

Nová planéta dostala meno Pluto podľa rímskeho boha, ktorý vládol podsvetiu. Meno symbolizovalo tmavé, studené a nedostupné končiny slnečnej sústavy, v ktorých sa nachádza. Jeho prvé dve písmená sú zároveň iniciálami Percivala Lowella.

== História výskumu ==
=== Pozemské pozorovania ===
Spočiatku sa predpokladalo, že novonájdený objekt je minimálne taký veľký ako Zem, a že obieha okolo Slnka vo vzdialenosti asi 50 AU. Pri prezeraní starých snímok oblohy bolo možné presnejšie odhadnúť jeho dráhu, ktorá sa ukázala byť medzi planétami veľmi ojedinelou predovšetkým svojou veľkou excentricitou a veľkým sklonom k [[ekliptika|ekliptike]]. Keďže Tombaugh na základe ostatných planét hľadal neznáme deviate teleso v blízkosti ekliptiky, objav sa mu podaril len vďaka šťastnej náhode, pretože Pluto sa v roku 1930 k ekliptike priblížilo.

Prvé pochybnosti o tom, či ide naozaj o hľadanú deviatu planétu, priniesla jej veľmi nízka jasnosť. V čase objavu bolo Pluto slabšie než 15. magnitúda. Neskorší výpočet dráhy Pluta ukázal, že je veľmi výstredná a sklonená. Tombaught preto pre istotu prehliadal oblohu v blízkosti roviny ekliptiky ďalej a urobil veľa ďalších objavov. Žiadne väčšie teleso zodpovedajúce hľadanej planéte však neobjavil.

Malý nameraný uhlový priemer Pluta, 0,2", viedol pri jeho vzdialenosti k priemeru okolo 3 000 km, čo je len štvrtina priemeru Zeme. Aby toto teleso bolo schopné gravitačne ovplyvňovať Neptún, muselo by mať veľmi vysokú [[hustota|hustotu]]. Predpokladanú vysokú hustotu vyvrátila infračervená [[fotometria]] Pluta z r. [[1977]]. Tá ukázala, že hmotnosť Pluta dosahuje len tisíciny hmotnosti Zeme a nie je teda s hmotnosťou Zeme porovnateľná, ako sa dovtedy predpokladalo.<ref name="Grygar" /> Teoretik [[W. Brown]] dokázal, že hmotnosť telesa je primalá na to, aby mohla ovplyvňovať obežné dráhy Urána a Neptúna.<ref name="Kozmos1990" >{{Citácia periodika
| titul = Aký je povrch Pluta?
| priezvisko = Csere
| meno = Elemír
| periodikum = Kozmos
| rok = 1990
| ročník = XXI
| číslo = 1
| strany = 11 - 12
}}</ref>

Až v roku 1974 sústavné presné fotometrické pozorovania určili dĺžku obežnej doby Pluta. Zároveň sa zistilo, že jeho rotačná os leží takmer v rovine obehu podobne ako v prípade Uránu. V roku [[1976]] sa vďaka [[spektroskopia|spektroskopii]] podarilo získať prvé informácie o chemickom zložení povrchu Pluta. [[James Christy]] si na sérii snímkov z opozícií Pluta v rokoch 1965, 1970 a 1978 všimol nepatrné asymetrické pretiahnutie obrazu Pluta, ktoré sa sústavne menilo s pozičným uhlom. Zmeny súhlasili s periódou otáčania Pluta okolo jeho osi. Christy usúdil, že Pluto má sprievodcu v stacionárnej rotácii, čo vysvetľuje, prečo je jeho obežná doba rovnaká ako rotačná doba Pluta. Objav zároveň pomohol presne určiť hmotnosť planéty aj jej sprievodcu, ktorý bol začiatkom roku 1986 pomenovaný Cháron.

[[6. apríl]]a [[1980]] Pluto a Cháron [[Zákryt|zakryli]] relatívne jasnú hviezdu, čo astronómovia využili na ďalšie upresnenie údajov o rozmere a hustote Pluta. Ďalší zákryt hviezdy Plutom o päť rokov neskôr ukázal, že planéta má atmosféru. Atmosféra bola potvrdená a jej parametre upresnené pri ďalšom zákryte v roku [[1988]], ktorý pozorovalo [[Kuiperovo letecké observatórium]] KAO 9. V roku 1985 začala tiež séria vzájomných zákrytov Pluta s Cháronom, vďaka ktorým sa dali spresniť geometrické i fyzikálne parametre ich sústavy. Z analýzy svetelných kriviek zhotovených počas týchto zákrytov vyplynulo, že obe telesá majú medzi planétami slnečnej sústavy rekordne svetlý povrch. Zároveň sa opäť upresnili informácie o rozmere, hustote a sklone rotačnej osi Pluta.<ref name="Grygar" />

Po desaťročiach pozorovaní a meraní sa ukázalo, že Pluto má priemer len {{km|2350|m}}<ref>{{Pozn|1}}V roku 2015 sa zistilo, že planéta je väčšia a má priemer {{km|2370|m}}</ref> a je príliš málo hmotná na to, aby mohla ovplyvňovať obežnú dráhu Neptúna. To by znamenalo, že za Plutom by sa mala nachádzať ešte nejaká ďalšia (hmotnejšia) planéta, ktorá spôsobuje takéto odchýlky. Vznikli špekulácie o tzv. [[planéta X|planéte X]] až kým v rámci misie sondy [[Voyager 2]] nezískali vedci podrobné informácie o Neptúne. Ukázalo sa, že astronómovia celé desaťročia pri svojich výpočtoch vychádzali z nesprávnych predpokladov hmotnosti Neptúna a parametrov jeho dráhy. Odchýlky vo výpočtoch predpokladanej polohy Neptúna a jeho skutočnej polohy spočívali v tom, že teleso od objavu zatiaľ neurobilo ešte ani jeden obeh, a tak jeho dráha nebola určená presne.<ref>{{Citácia periodika
 | priezvisko = Ondra
 | meno = Leoš
 | titul = Planeta X: KONEC LEGENDY
 | periodikum = Kozmos
 | odkaz na periodikum = KOZMOS (časopis)
 | rok = 1993
 | ročník = XXIV
 | číslo = 5
 | strany = 13
 | dátum prístupu = 2020-06-18
}}</ref> Neptún teda obiehal okolo Slnka tak, ako mal. Nemal žiadne výrazné odchýlky, a preto bol objav Pluta podľa súčasných poznatkov vyslovene náhoda.<ref name="Standish1993">{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Standish
 | meno = Myles E.
 | titul = Planet X – No dynamical evidence in the optical observations
 | periodikum = The Astronomical Journal
 | rok = 1993
 | mesiac = květen
 | ročník = 105
 | číslo = 5
 | strany = 2000–2006
 | url = http://articles.adsabs.harvard.edu/cgi-bin/nph-iarticle_query?1993AJ....105.2000S&amp;data_type=PDF_HIGH&amp;whole_paper=YES&amp;type=PRINTER&amp;filetype=.pdf
 | formát = PDF
 | doi = 10.1086/116575
 | id = [[Bibcode]]: [http://adsabs.harvard.edu/abs/1993AJ....105.2000S 1993AJ....105.2000S]
 | issn = 0004-6256
 | jazyk = anglicky
}}</ref><ref name="Standage2000">{{Citácia knihy
 | priezvisko = Standage
 | meno = Tom
 | titul = The Neptune File
 | vydavateľ = Walker
 | miesto = New York
 | rok = 2000
 | isbn = 0-8027-1363-7
 | strany = 168
 | jazyk = anglicky
}}</ref> Žiadna desiata planéta s väčšou hmotnosťou neexistuje vo vzdialenosti, kde by mala merateľný vplyv na pohyb Neptúna. Na základe istých nepravidelností transneptúnskych objektov sa však občas uvažuje o ďalšej planéte veľkosti [[Mars]]u.

=== Hubblov vesmírny ďalekohľad ===
[[Súbor:Pluto_and_its_satellites_(2005)_without_labels.jpg|thumb|Pluto, [[Cháron (mesiac)|Cháron]] a dva malé satelity [[Hydra (mesiac)|Hydra]] a [[Nix (mesiac)|Nix]] na snímke Hubblovho ďalekohľadu]]
Ďalší prínos do poznania Pluta priniesol Hubblov vesmírny ďalekohľad. Vinou problémov s chybou jeho zrkadla sa muselo pozorovanie Pluta odložiť, ale už v decembri 1990 vznikli prvé snímky zobrazujúce tieto dve telesá ako oddelené objekty.<ref name="Grygar" /><ref name="Kozmos1996" /> V roku 1994, už po vložení korektora pred Hubblovo zrkadlo, zobrazil kozmický ďalekohľad kotúčiky Pluta a Chárona vo vzájomnej uhlovej vzdialenosti 0,9". Disk Pluta zaberal 7 [[pixel]]ov a disk Cháronu 2 pixely. V tom istom roku vznikla séria snímok, z ktorých bola zostavená prvá mapa povrchu telesa. Vďaka nej videli astronómovia Pluto zhruba v akom rozlíšení, v akom videli astronómovia 19. storočia v ďalekohľadoch Mars. Povrchové útvary Pluta aj Chárona boli podľa nej veľmi kontrastné, rozpoznať sa dala napríklad [[polárna čiapočka]].<ref name="Grygar" /> Ďalej sa dala rozlíšiť skupina prinajmenšom dvanástich rozlične veľkých bielych škvŕn.<ref name="Kozmos1996" >{{Citácia periodika
| titul = Aký je povrch Pluta?
| priezvisko = Rybanský
| meno = M.
| periodikum = Kozmos
| rok = 1996
| ročník = XXVII
| číslo = 3
| strany = 12
}}</ref>

=== Status planéty ===
[[Súbor:Euler diagram of solar system bodies-sk.svg|náhľad|upright=1.5|Eulerov diagram množinových vzťahov medzi rôznymi typmi telies v slnečnej sústave v zmysle definície IAU z roku 2006. Pluto bolo zaradené medzi [[trpasličia planéta|<span style="color: #008000">trpasličie planéty</span>]] (podmnožina [[planétka|<span style="color: #6f3198">planétok</span>]]).]]

Skutočnosť, že Pluto bolo objavené iba šťastnou náhodou, a jeho hmotnosť je oveľa menšia než sa u hľadanej deviatej planéty slnečnej sústavy predpokladala, začali v odborných kruhoch spochybňovať oprávnenosť jeho zaradenia medzi planéty. Niektorí odborníci radia Pluto k ľadovým družiciam veľkých planét, na ktoré sa zložením podobá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Van Flandernr
 | meno = Tom
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = The Lake County Astronomical Society
 | url = http://www.lcas-astronomy.org/articles/display.php?filename=is_pluto_an_escaped_satellite_of_neptune&category=the_planets
 | vydavateľ = The Lake County Astronomical Society
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2016-06-05
 | miesto = 
 | jazyk = [[angličtina]]
}}
</ref> Okolo roku 1950 uvažovali K. Edgeworth a Gerald Kuiper, že drobných telies pochádzajúcich z ranej fázy formovania sa Slnečnej sústavy by mohlo byť za Neptúnom viac, nielen Pluto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Jewitt
 | meno = David
 | autor = 
 | odkaz na autora = David Jewitt
 | titul = Why "Kuiper" Belt?
 | url = http://www2.ess.ucla.edu/~jewitt/kb/gerard.html
 | vydavateľ = University of Hawaii
 | dátum vydania = 2007-06-14
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2016-06-05
 | miesto = 
 | jazyk = [[angličtina]]
}}
</ref><ref>{{Citácia knihy
  | priezvisko = Davies
  | meno = John K.
  | odkaz na autora = John Davies
  | titul = Beyond Pluto: Exploring the outer limits of the solar system
  | vydanie = 
  | vydavateľ = Cambridge University Press
  | miesto = 
  | rok = [[2001]]
  | isbn = 978-1-107-40261-4
  | kapitola = 
  | strany = 
  | jazyk = [[angličtina]]
}}</ref> [[David Jewitt]] a [[Jane Luuová]] rozbehli v roku 1987 program na hľadanie týchto telies vo vzdialenostiach 50 ÷ 500 AU od Slnka.<ref>{{Citácia knihy
 | priezvisko = Jones
 | meno = Barrie W.
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Pluto (Sentinel of the Outer Solar System)
 | vydanie = 
 | vydavateľ = Cambridge University Press
 | miesto = 
 | rok = 2010
 | isbn = 978-1-139-49022-1
 | kapitola = 
 | strany = 150
 | jazyk = 
 | url = https://books.google.sk/books?id=8nKZnNnWjE0C&lpg=PA150&ots=5frELTEu98&dq=mauna%20kea%20jewitt%20QB1%201987&hl=sk&pg=PA150#v=onepage&q=discovery%20Pluto%201987%20Kitt%20Peak%20Hawaii%20Mauna%20Kea&f=false
}}
</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = What Lurks in the Outer Solar System?
 | url = http://science.nasa.gov/science-news/science-at-nasa/2001/ast13sep_1/
 | vydavateľ = [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]
 | dátum vydania = 2001-09-13
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2016-06-05
 | miesto = 
 | jazyk = [[angličtina]]
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160605040430/http://science.nasa.gov/science-news/science-at-nasa/2001/ast13sep_1/
 | dátum archivácie = 2016-06-05
 }}</ref> Po piatich rokoch bolo objavené prvé takéto teleso, [[(15760) 1992 QB1]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Circular No. 5611
 | url = http://www.cbat.eps.harvard.edu/iauc/05600/05611.html
 | vydavateľ = [[Medzinárodná astronomická únia|IAU]]
 | dátum vydania = 1992-09-14
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2016-06-05
 | miesto = 
 | jazyk = [[angličtina]]
}}
</ref> V súčasnosti (2015) je takýchto telies, takzvaných [[transneptúnsky objekt|transneptúnskych objektov]], známych už takmer dvetisíc. Astronóm [[B. Marsden]] už v 90. rokoch 20. storočia navrhoval rekvalifikovať Pluto na planétku, ale jeho návrh sa vtedy neujal.<ref name="Grygar" /> Podľa dohody Medzinárodnej astronomickej únie v roku 1999 bolo Pluto formálne zaradené medzi planéty. 

Na zasadnutí [[Medzinárodná astronomická únia|Medzinárodnej astronomickej únie]] [[24. august]]a [[2006]] v [[Praha|Prahe]] bola zmenená definícia planéty (hlasovanie nebolo presne spočítané, len bolo skonštatované prijatie u absolútnej väčšiny prítomných hlasujúcich)<ref name="iau-assembly-2006-votes">{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = IAU 2006 General Assembly: Result of the IAU Resolution votes
 | url = http://www.iau.org/news/pressreleases/detail/iau0603/
 | vydavateľ = [[Medzinárodná astronomická únia|IAU]]
 | dátum vydania = 2006-08-24
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2016-06-05
 | miesto = 
 | jazyk = [[angličtina]]
}}
</ref> a vytvorená definícia [[Trpasličia planéta|trpasličej planéty]]. Planéta bola po novom definovaná ako nebeské teleso, ktoré:
* obieha okolo [[Slnko|Slnka]];
* má dostatočnú [[hmotnosť]], aby jeho vlastná [[gravitácia]] prekonala vnútorné sily pevného telesa tak, aby dosiahlo tvaru zodpovedajúcemu [[Hydrostatická rovnováha|hydrostatickej rovnováhe]] (približne [[Guľa (matematika)|guľový]] tvar);
* vyčistilo okolie svojej dráhy.<ref name="iau-planet-def">{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Resolution B5 (Definition of a Planet in the Solar System); Resolution B6 (Pluto)
 | url = http://www.iau.org/static/resolutions/Resolution_GA26-5-6.pdf
 | vydavateľ = [[Medzinárodná astronomická únia|IAU]]
 | dátum vydania = 2006-08-24
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2016-06-05
 | miesto = 
 | jazyk = [[angličtina]]
 | poznámka = Vo formáte PDF
}}</ref>

Trpasličia planéta bola definovaná ako nebeské teleso, ktoré:
* obieha okolo [[Slnko|Slnka]];
* má dostatočnú [[hmotnosť]], aby jeho vlastná [[gravitácia]] prekonala vnútorné sily pevného telesa tak, aby dosiahlo tvaru zodpovedajúcemu [[Hydrostatická rovnováha|hydrostatickej rovnováhe]] (približne [[Guľa (matematika)|guľový]] tvar);
* nevyčistilo svoju dráhu;
* nie je [[Družica|satelitom]].<ref name="iau-planet-def" />

Medzinárodná astronomická únia skonštatovala, že Pluto nevyhovuje tretiemu bodu definície planéty, teda mu status planéty odobrala a zaradila ho medzi tzv. [[Trpasličia planéta|trpasličie planéty]] (237 hlasov za, 157 proti a 17 sa zdržalo).<ref name="iau-assembly-2006-votes" /><ref name="iau-planet-def" /> Zaraďuje sa tam spolu s ďalšími veľkými objektami obiehajúcimi Slnko za obežnou dráhou Neptúna. [[14. september|14. septembra]] 2006 (cca. 9:35) pridelila [[Medzinárodná astronomická únia|IAU]] Plutu [[Označenie planétok|katalógové číslo]] 134340, čím ho zaradila medzi [[planétka|planétky]]. Oznámenie vyšlo v cirkulári č. 8747.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Circular No. 8747
 | url = http://www.cbat.eps.harvard.edu/iauc/08700/08747.pdf
 | vydavateľ = [[Medzinárodná astronomická únia|IAU]]
 | dátum vydania = 2006-09-13
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2016-06-05
 | miesto = 
 | jazyk = [[angličtina]]
 | poznámka = Vo formáte PDF
}}</ref> Táto zmena klasifikácie však vyvolala medzi niektorými astronómami aj politikmi odpor. Novú definíciu planéty odmietol napríklad [[Alan Stern]], vedúci vedeckého tímu sondy New Horizons.<ref name="geoff2006c">{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Britt
 | meno = Roy Robert
 | titul = Pluto Demoted: No Longer a Planet in Highly Controversial Definition
 | periodikum = Space.com
 | dátum vydania = 2006-8-24
 | url = http://www.space.com/2791-pluto-demoted-longer-planet-highly-controversial-definition.html
 | dátum prístupu = 2012-1-30
 | jazyk = anglicky
}}</ref>

Pluto nie je prvé teleso, ktoré bolo po objave vyhlásené za planétu a neskôr preradené do inej kategórie. Podobný príbeh mala v 19. storočí [[1 Ceres]], prvá objavená planétka v priestore medzi Marsom a Jupiterom. V oboch prípadoch, Ceres aj Pluto, podnietil objav ďalších telies v ich okolí, ako aj ich malé rozmery, to, aby boli tieto telesá vyradené spomedzi planét a zaradené do novej kategórie telies.

=== Výskum zblízka ===
[[File:New Horizons spacecraft model 1.png|thumb|Sonda [[New Horizons]]]]
V deväťdesiatych rokoch bolo zrejmé, že ďalšie pozorovania pozemskými ani orbitálnymi teleskopmi zásadnejšie objavy ohľadom Pluta neprinesú. Začalo sa preto uvažovať o vyslaní kozmickej sondy. [[Jet Propulsion Laboratory]] v [[Pasadena (Kalifornia)|Pasadene]] najprv navrhla projekt zvaný [[Pluto Fast Flyby]], čo malo byť vyslanie dvojice rýchlych preletových sond schopných preletieť okolo Pluta už 6 – 8 rokov po vypustení. Ich hlavným cieľom malo byť spoločné zmapovanie Pluta a Chárona. Štart prvej z nich mal prebehnúť už v roku [[1998]].<ref name="Kozmos1995" >{{Citácia periodika
| titul = Pluto a Cháron dostanú návštevu
| priezvisko = Gindl
| meno = Eugen
| periodikum = Kozmos
| rok = 1995
| ročník = XXVI
| číslo = 6
| strany = 7-9
}}</ref> Misia sa neskôr rozšírila aj o prieskum objektov Kuiperovho pásu a bola preto premenovaná na [[Pluto Kuiper Express]]. V roku [[2000]] NASA projekt zrušila.<ref name="Williams2005">{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Pluto Kuiper Express
 | url = http://nssdc.gsfc.nasa.gov/nmc/spacecraftDisplay.do?id=PLUTOKE
 | dátum prístupu = 2012-1-30
 | vydavateľ = [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]
 | jazyk = anglicky
}}</ref>

V roku [[2003]] však NASA vyhlásila nový program zvaný [[New Frontiers]]. V štúdii pre tento program zverejnenej o rok skôr uvádza ako jeden z najdôležitejších cieľov prieskum Pluta. Prvou misiou tohto programu sa stala sonda [[New Horizons]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Havlíček
  | meno = Antonín
  | titul = Program New Frontiers 
  | url = http://spaceprobes.kosmo.cz/index.php?cid=163
  | dátum vydania = 2011-09-04
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2015-12-18
  | jazyk = česky
}}</ref>

[[19. január]]a 2006 o 19:00 UT úspešne odštartovala z [[Cape Canaveral|mysu Canaveral]] nosná raketa [[Atlas V]] (model 551; výr. č. AV-010) s raketovým ťahačom Star 48B, na ktorý bol pripojený náklad – sonda New Horizons. Po niečo menej ako trištvrte hodine letu sa sonda New Horizons úspešne odpútala od Star 48B a začala svoj samostatný let k Plutu. Sonda je prvým ľudskou rukou vyrobeným telesom, ktoré je určené na prieskum trpasličej planéty. V súlade s predpokladmi navštívila Pluto a jeho sústavu mesiacov [[14. júl]]a [[2015]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = NASA’s New Horizons Spacecraft Nears Historic July 14 Encounter with Pluto
  | url = https://www.nasa.gov/press/2015/april/nasa-s-new-horizons-spacecraft-nears-historic-july-14-encounter-with-pluto
  | dátum vydania = 2015-04-14
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2015-07-11
  | vydavateľ = [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]
  | miesto = 
  | jazyk = angličtina
}}</ref> Počas preletu sonda vykonala viac ako 400 vedeckých pozorovaní.<ref name="kozmos2017" >{{Citácia periodika
 | priezvisko = Svoreň
 | meno = Ján
 | titul = New Horizons/Pluto - RTG žiarenie i možný podpovrchový oceán
 | periodikum = Kozmos
 | odkaz na periodikum = KOZMOS (časopis)
 | rok = 2017
 | mesiac = 
 | ročník = 48
 | číslo = 1
 | strany = 3-6
}}
</ref> New Horizons okolo Pluta len preletela, nepristala na ňom, ani nevstúpila na jeho obežnú dráhu, a je na únikovej dráhe preč zo slnečnej sústavy. Množstvo údajov o sústave Pluta, ktoré počas preletu zozbierala, dosiahlo 50 gigabajtov. Sonda ich uložila do palubnej pamäte a len postupne vysielala na Zem. Množstvo informácií bolo také veľké, že - aj vzhľadom na svoju veľkú vzdialenosť od Zeme - ich posielala pracovníkom na Zemi po dobu dlhšiu než 15 mesiacov.<ref name="Sputnik" /><ref name="kozmos2017" />

Žiadna ďalšia misia k Plutu nebola vyslaná, ani sa neplánuje.

== Pozorovanie zo Zeme ==
Pri strednej [[opozícia (astronómia)|opozícii]] je [[zdanlivá hviezdna veľkosť]] Pluta len 13,6. Maximálna jasnosť pri jeho najväčšom priblížení k Zemi môže byť ešte o magnitúdu vyššia. Naopak, v aféliu svojej dráhy, a zároveň v [[konjunkcia (astronómia)|konjunkcii]] je jeho zdanlivá hviezdna veľkosť 15,9. Na jeho pozorovanie je vždy potrebný väčší astronomický [[ďalekohľad]]. Jeho zdanlivý priemer môže byť maximálne 0,3 [[Uhlová sekunda|oblúkovej sekundy]], preto je takmer nemožné vidieť ho ako kotúčik. Na nájdenie Pluta na oblohe sú potrebné detailnejšie [[hviezdna mapa|hviezdne mapy]].

Pre veľký sklon svojej dráhy k ekliptike, ktorý je až 17,15°, sa Pluto môže pohybovať mnohými inými súhvezdiami, ako sú súhvezdia [[Zvieratník]]a. Jeho zdanlivý pohyb na oblohe je veľmi pomalý. Od [[december 2006|decembra 2006]] sa nachádza v [[Strelec (súhvezdie)|súhvezdí Strelec]] a zotrvá v ňom až do začiatku marca [[2023]].

== Mytológia ==
Rímsky boh [[Pluto (boh)|Pluto]] nazývaný tiež ''Dis'' bol podľa legendy synom [[Saturn (boh)|Saturna]] a [[Rheia (mytológia)|Rheie]], starším bratom najvyššieho boha [[Jupiter (boh)|Jupitera]]. Jeho otec Saturn ho hneď po narodení zjedol zo strachu, že ho v budúcnosti pripraví o vládu nad svetom. Keďže Pluto bol, ako božská bytosť, nesmrteľný, žil v Saturnových útrobách, až kým ho stadiaľ nevyslobodil najmladší brat Jupiter. Pluto sa pripojil k Jupiterovi a spolu s ďalšími súrodencami a inými spojencami zbavil Saturna vlády. Po víťazstve bratia losovali, ktorej časti sveta bude kto vládnuť. Plutónovi pripadlo [[Podsvetie (mytológia)|podsvetie]], ríša mŕtvych ležiaca pod zemou. V tejto ríši býval a okrem občasných ciest na [[Olymp]] ju opustil len raz. Bolo to vtedy, keď uniesol [[Démétér|Cererinu]] dcéru [[Persefoné|Proserpinu]] (Persefonu), ktorá sa stala jeho ženou.<!-- Mieša sa tu rímska a grécka mytológia, mohol ísť rímsky boh na grécky Olymp? Ani status Pluta ako úplne rímskeho boha nie je v niektorých publikáciách jasný. --> Bol hrozivým a neústupným bohom, napriek tomu mu ľudia stavali svätyne a chrámy a uctievali ho aj ako darcu bohatstva, ktoré pochádza z hlbín zeme.<ref>{{Cite book
| author = Vojtech Zamarovský
| year = 
| title = Bohovia a hrdinovia antických bájí
| publisher = Perfekt, Bratislava
| isbn = 80-8046-203-8
| pages = strana: 364}}</ref>

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}
* [http://www.cbat.eps.harvard.edu/iauc/08700/08747.pdf Cirkulár IAU č. 8747] vo formáte PDF (90 kb)
* [https://www.astro.cz/tagy/pluto.html Články, týkajúce sa 134340 Pluto] na webe Astro.cz {{ces icon}}

{{Navigátor}}
{{Mesiace Pluta}}
{{Slnečná sústava}}

{{DEFAULTSORT:0134340}}
[[Kategória:Pluto| ]]
[[Kategória:Transneptúnske objekty]]
[[Kategória:Trpasličie planéty]]
[[Kategória:Plutoidy]]
[[Kategória:Planétky v dráhovej rezonancii]]
[[Kategória:Planétky navštívené sondou]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1930]]