Zobrazenie zdroja stránky Mars Science Laboratory

{{Aktuálny vesmírny let}}
{{Infobox umelé kozmické teleso
| nadpis                = Mars Science Laboratory
| obrázok               = Curiosity Self-Portrait at 'Big Sky' Drilling Site.jpg
| popis_obrázka         = Autoportrét vozidla ''Curiosity'' na [[Mars]]e, 7. október 2015
| veľkosť_obrázka       = 
| kategória             = [[planetárna sonda]] – vozidlo
| organizácia           = [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]
| hlavní_dodávatelia    = [[Jet Propulsion Laboratory|JPL]]
| model                 = 
| iné_názvy             = 
| prelet_okolo          = 
| dátum_preletu         = 
| súčasný_cieľ          = 
| súčasný_stav          = sonda pristála na [[Mars]]e
| družica               =  <!-- čia? - Zeme/Marsu/Jupitera... -->

| dátum_vstupu          = 
| počet_obehov          = 
| dátum_štartu          = [[26. november]] [[2011]], 15:02:00,211 [[koordinovaný svetový čas|UTC]]
| miesto_štartu         = [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Canaveral]] ([[Štartovací komplex 41 na Cape Canaveral Air Force Station|SLC-41]])
| nosná_raketa          = [[Atlas V]] 541 (AV-028)
| číslo_letu            = 
| dĺžka_misie           = {{vek v rokoch a dňoch|2011|11|26}} <small>(prebiehajúci let)</small>
| míľniky               = 
| zánik                 = 

| cospar                = 2011-070A
| katalóg               = 37936
| stránka               = [https://mars.jpl.nasa.gov/msl/home/ mars.jpl.nasa.gov/msl/home]
| hmotnosť              = 3 839 [[kilogram|kg]] (sonda pri štarte)<br />899 kg (vozidlo ''Curiosity'')
| orbitálna_hmotnosť    = 
| štartovacia_hmotnosť  = 
| rozmery               = 
| energia               = 
| batérie               = 

| dráha_ref             = 
| epocha                = 
| umiestnenie           = 
| typ_dráhy             = 
| výška                 = 
| doba_obehu            = 
| obežná_rýchlosť       = 
| počet_obehov_za_deň   = 
| inklinácia            = 
| veľká_polos           = 
| excentricita          = 
| periapsis             = 
| apoapsis              = 
| pozícia               = 
| orbit_swath           = 
| orbit_crossing        = 

<!-- *** PRISTÁTIE *** -->
| Planet                = [[Mars]]
| Planet_Landing        = [[6. august]] [[2012]], 05:17 UTC<br />[[Bradbury Landing]] v [[impaktný kráter|kráteri]] [[Gale (kráter)|Gale]]
| Planet_Coords         = {{coord|4.5895|J|137.4417|V|globe:Mars}}

| typ_ďalekohľadu       = 
| priemer               = 
| vlnová_dĺžka          = 
| zberná_oblasť         = 
| ohnisková_vzdialenosť = 
| chladiaca_látka       = 

| prístroj_1_názov      = 
| prístroj_1_vlastnosti = 
| prístroj_2_názov      = 
| prístroj_2_vlastnosti = 
| prístroj_3_názov      = 
| prístroj_3_vlastnosti = 
| prístroj_4_názov      = 
| prístroj_4_vlastnosti = 
| prístroj_5_názov      = 
| prístroj_5_vlastnosti = 
| prístroj_6_názov      = 
| prístroj_6_vlastnosti = 

| hlavné_prístroje      = 
| rozlíšenie            = 
| spektrálne_pásmo      = 
| rýchlosť_prenosu_dát  = 
| SSR                   = 
| IMG_Resolution        = 

| Transponders          = 
| Transponder Capacity  = 
| Coverage              = 
| Twta                  = 
| Bandwidth             = 
| EIRP                  = 

| referencie            = 
| zápätie               = 
}}

'''Mars Science Laboratory''' ('''MSL'''), od roku [[2009]] nazývané aj '''Curiosity''', je vozidlo [[Spojené štáty|americkej]] [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] určené pre prieskum [[Povrch Marsu|povrchu Marsu]]. MSL je doteraz najkomplexnejšou a najväčšou [[kozmická sonda|kozmickou sondou]] vyslanou na planétu [[Mars]]. Priviezlo viac vedeckých prístrojov ako ktorákoľvek iná misia na Mars predtým, a to vrátane nástrojov a vybavenia, ktoré na mieste umožnia analýzu práškov vyvŕtaných z [[hornina|hornín]]. Bude skúmať aj možnosť [[život na Marse|mikrobiálneho života]] v [[stratigrafia Marsu|minulosti]] alebo prítomnosti Marsu. Prístroje pre vozidlo poskytnú vedecké organizácie [[Spojené štáty americké|Spojených štátov]], [[Kanada|Kanady]], [[Nemecko|Nemecka]], [[Francúzsko|Francúzska]], [[Rusko|Ruska]] a [[Španielsko|Španielska]].

Očakávaná životnosť vozidla MSL bola aspoň jeden [[Sol (Mars)|marťanský rok]] (685 pozemských dní), čo umožní preskúmať územie o väčšej rozlohe ako boli schopné predchádzajúce vozidla. Celkové náklady projektu boli vyčíslené na 2,3 miliardy [[americký dolár|USD]].

Štart nosnej rakety [[Atlas V]]541 a začatie letu k [[Mars (planéta)|Marsu]] sa uskutočnilo [[26. novembra]] [[2011]] o 16:02 [[SEČ]]. K úspešnému pristátiu na Marse došlo [[6. augusta]] [[2012]] o 7:17 [[SELČ]]. 

Projekt MSL je riadený [[Jet Propulsion Laboratory]] sídliacej v kalifornskej [[Pasadena (Kalifornia)|Pasadene]].

== Ciele misie ==
[[Súbor:Mars_Science_Laboratory_mockup_comparison.jpg|náhľad|Mars Exploration Rover, Mars Pathfinder a Mars Science Laboratory.]]
MSL má štyri ciele: Zistiť, či vôbec niekedy boli na Marse podmienky vhodné pre [[evolučná abiogenéza|vznik života]], charakterizovať klímu Marsu, charakterizovať [[Areografia|geológiu Marsu]], a pripraviť prieskum planéty ľuďmi. Tieto základné ciele budú dosiahnuté pomocou MSL. Má osem konkrétnych vedeckých cieľov:
* Zistenie povahy a množstva organických [[uhlík|uhlíkových]] zlúčenín
* Hľadanie chemických stavebných kameňov života: [[uhlík]], [[vodík]], [[dusík]], [[kyslík]], [[fosfor]] a [[síra]]
* Identifikácia prvkov, ktoré sa môžu účastniť biologických procesov
* Zistenie chemického, izotopového a [[mineralógia|mineralogického]] zloženia povrchu Marsu
* Zistenie procesov, ktoré vytvorili a upravili horniny a pôdy
* Stanovenie vývoja [[atmosféra Marsu|atmosféry Marsu]] počas posledných 4 miliárd rokov
* Zistenie súčasného stavu, distribúcie a kolobehu [[Voda na Marse|vody]] a [[oxid uhličitý|oxidu uhličitého]]
* Meranie širokého spektra povrchového žiarenia, vrátane galaktického žiarenia, [[kozmické žiarenie|kozmického žiarenia]], solárnych protónov a sekundárnych neutrónov

== Konštrukcia a vybavenie ==
[[Súbor:Sojourner, MER, Phoenix lander, and Curiosity comparisons, in Metric units.jpg|náhľad|vľavo|Porovnanie veľkostí Mars Exploration Rover, modulu Phoenix, Mars Pathfinder a Mars Science Laboratory]]
=== Rozmery a hmotnosť ===
MSL má dĺžku  {{m|3|m}} (bez robotickej ruky), šírku {{m|2.7|m}} a výšku po vrchol stožiaru 2,2 metra. Vpredu má umiestnenú 1,9 metra dlhú robotickú ruku s {{kg|30}} otočnou hlavicou obsahujúcou prístroje. Celkovo váži rover {{kg|900}}, z toho takmer {{kg|80}} tvoria vedecké prístroje. Veľkosťou bude odpovedať automobilu [[Mini|Mini Cooper]]. Pre porovnanie [[Mars Exploration Rover]] majú dĺžku {{m|1.6|m}} a vážia {{kg|174}}, vrátane {{kg|6.8}} vedeckých prístrojov.
[[Súbor:MSL cruise stage configuration (PIA14831).png|right|thumb|MSL počas preletu k Marsu]]

=== Rýchlosť ===
Rover MSL je schopný prejsť prekážky vysoké {{cm|75|m}}. Umožňuje mu to šestica kolies, každé s priemerom 0,5 metra. Maximálna rýchlosť posunu terénom je odhadovaná na {{m|90|m}} za hodinu. Ale priemerná rýchlosť posunu môže byť asi {{m|30|m}} za hodinu, v závislosti na výkone, náročnosti terénu, sklzu, a viditeľnosti. Očakáva sa, že MSL urazí počas svojej dvojročnej misie minimálne {{km|19|m}}. 

=== Napájací zdroj ===
[[Súbor:Mars Science Laboratory drawing.jpg|náhľad|Schéma komponentov plánovaného roveru]]
MSL bude poháňaný rádioizotopovým termoelektrickým generátorom (MMRTG), ktorý je vylepšenou verziou podobného generátora RTG úspešne použitého na sondách [[Viking 1]] a [[Viking 2]] v roku [[1976]]. Slnečná energia nie je efektívny zdroj pre operácie na povrchu Marsu, pretože solárne panely nemusia účinne fungovať vo vysokých zemepisných šírkach Marsu, v zatienených oblastiach alebo v prašných podmienkach. Okrem toho slnečnú energiu neposkytujú v noci, a tým obmedzujú schopnosť roveru udržiavať stálu teplotu a tým znižujú priemernú dĺžku života elektroniky. MMRTG poskytuje spoľahlivý, stály výkon cez deň aj v noci, [[odpadové teplo]] sa dá použiť na zahriatie systémov a uvoľňovanie [[elektrina|elektrickej energie]] pre prevádzku vozidla a nástrojov. Jeho teoretická životnosť by mala byť minimálne 14 rokov. MMRTG má rozmery 64 x {{cm|66|m}} a hmotnosť {{kg|45}}, je umiestnený v zadnej časti vozidla.

=== Heat Rejection System ===
Niektoré citlivé prístroje musia mať stálu teplotu. Použitím tekutiny čerpanej prostredníctvom 200 metrov rúrok v tele MSL budú citlivé súčasti udržované pri stálych teplotách. Teploty v oblasti, kde by mohol MSL pristáť, sa môžu meniť od 30 do −127 °C. Ohrievače boli položené vedľa niektorých komponentov a prebytočné teplo od MMRTG je odvedené pomocou HRS k týmto ohrievačom. HRS môže tiež chladiť komponenty podľa potreby.

=== Počítače ===
[[Súbor:Mars Science Laboratory empty chassis.jpg|náhľad|vľavo|Prázdne telo a podvozok roveru]]
Dva identické počítače na palube roveru sú nazývané {{V jazyku|eng|Rover Electronics Module}} (REM), obsahujú pamäte schopné vydržať extrémne prostredie a žiarenie. Každá pamäť počítača zahrnuje 256 kB EEPROM, 256 MB DRAM a 2 GB flash pamäte. To je porovnateľné s 3 MB EEPROM, 128 MB DRAM, a 256 MB flash pamäte používanej v [[Mars Exploration Rover]].

REM používajú počítače s procesorom RAD750, ktorý je nástupcom RAD6000 CPU použitého v Mars Exploration Rovers. RAD750 procesor je schopný výkonu až 400 MIPS, zatiaľ čo RAD6000 procesor je schopný len 35 MIPS.
[[Súbor:Msl-arm.jpg|right|thumb|Robotické rameno roveru s otočnou hlavicou s prístrojmi]]
Rover má inerciálnu meraciu jednotku (IMU), ktorá poskytuje 3-osé informácie o jeho pozícii, používanej pri navigácii roveru. Počítače roveru neustále sledujú svoje vlastné systémy na udržanie prevádzky vozidla, napríklad reguláciu teploty roveru. Aktivity ako fotografovanie, riadenie a prevádzku nástrojov sú vykonávané sekvenciami príkazov, ktoré sú odoslané zo Zeme k roveru. V prípade problémov s hlavným počítačom má vozidlo záložný počítač, ktorý môže prevziať kontrolu a pokračovať v misii.

=== Vedecké vybavenie ===
* ''Mastcam'' – systém dvoch dvojmegapixelových kamier umiestnených na stožiari roveru, umožňujú zobrazovať okolie roveru vo veľkých detailoch a dokonca v pohybe, ľavá kamera je širokouhlá, pravá má teleobjektív 
* ''ChemCam'' – spektroskopická kamera s pulzným infračerveným laserom, umožňuje diaľkovú chemickú analýzu objektov
* ''APXS'' – röntgenový spektrometer umiestnený na robotickej ruke vozidla
* ''MAHLI'' – kamera umiestnená na otočnej hlave robotickej ruky, slúži ako digitálna lupa a vďaka LED diódam môže pracovať aj v noci
* ''CheMin'' – chemické a mineralogické laboratórium využívajúce meranie röntgenovej difrakcie a fluorescencie
* ''SAM'' – analyzátor vzoriek využívajúci integrovaný plynový [[chromatograf]] a [[laserový spektrometer]]
* ''REMS'' – meteorologická stanica, španielsky prístroj
* ''RAD'' – detektor radiácie
* ''DAN'' – neutrónový detektor vodíku, ruský prístroj
* ''MARDI'' – zostupová vysokorozlišujúca kamera zaznamenavajúca pristátie roveru

== Nosná raketa ==
[[Súbor:Mars Science Laboratory (MSL) spacecraft launches.jpg|náhľad|170px|Štart sondy Mars Science Laboratory zo štartovacieho komplexu 41, 26. november 2011]]

MSL bol vypustený pomocou rakety [[Atlas V]]. Tento nosič bol použitý aj na vynesenie sond Mars Reconnaissance Orbiter a [[New Horizons]]. Konkrétne MSL bol vypustený pomocou rakety Atlas V 541, ktorá je schopná vyniesť {{kg|8672}} na [[Geostacionárna dráha|geostacionárnu obežnú dráhu]]. Štartovacia fáza misie začala, keď sonda MSL prešla na vnútorný zdroj na odpaľovacej rampe a skončila, keď sa sonda MSL oddelila od rakety.

== Priebeh letu ==
Sonda Mars Science Laboratory úspešne vyštartovala pomocou nosnej rakety [[Atlas V]] 541 (AV-028) z [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Canaveral]] [[26. novembra]] [[2011]] o 15:02:00,211 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]] (UTC). Počas preletu k Marsu vykonala 4 motorické korekcie dráhy, ktoré upravili jej trajektóriu kvôli presnejšiemu pristátiu na Marse.

[[Súbor:674239main PIA16001-full full.jpg|left|thumb|Snímka zo sondy [[MRO]] zachytávajúca miesto pristátia Curiosity]] 

Dňa [[6. augusta]] [[2012]] o 05:17:39 UTC vozidlo úspešne pristálo v kráteri [[Gale (kráter)|Gale]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Pavlović
  | meno = Pavle
  | odkaz na autora = 
  | titul = NASA Lands Car-Size Rover Beside Martian Mountain
  | url = http://mars.jpl.nasa.gov/msl/news/whatsnew/index.cfm?FuseAction=ShowNews&NewsID=1288
  | dátum vydania = 08.06.2012
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 08.06.2012
  | vydavateľ = Jet Propulsion Laboratory
  | miesto = 
  | jazyk = anglicky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20120808224301/http://mars.jpl.nasa.gov/msl/news/whatsnew/index.cfm?FuseAction=ShowNews&NewsID=1288
  | dátum archivácie = 2012-08-08
  }}</ref>. 

=== Pristávací systém ===
Pristátie veľkej sondy na Marse je ťažká úloha: Atmosféra je veľmi hustá na použitie rakiet používaných na silné brzdenie, ale príliš riedka na použitie [[padák]]ov. Aj keď niektoré predchádzajúce misie použili na pristátie [[airbag]]y a brzdili až na povrchu, MSL je pre túto voľbu príliš veľký. Preto bol pre MSL vyvinutý nový spôsob pristátia, ktorý nebol dovtedy nikdy odskúšaný v reálnych podmienkach. Jeho najinovatívnejšou fázou je tzv. aktívny zostup, ktorý zabezpečí raketový pristávací žeriav (nazývaný aj „nebeský žeriav – skycrane“). Pod ním bude umiestnený samotný rover, ktorý sa z neho po dostatočnom zbrzdení z určitej výšky spustí na lanách priamo na povrch.
[[Súbor:20090428MSLEntry1.jpg|náhľad|vľavo|MSL pristávacia schéma pre vstup do vonkajšej atmosféry]]
Pre zostup MSL bola v presnom poradí použitá kombinácia niekoľkých systémov, podľa nich možno celú operáciu rozdeliť na štyri fázy:
[[Súbor:20090428MSLEntry2.jpg|náhľad|MSL pristávacia schéma pre zostup padákom, zbrzdený vstup, a pristátie sky crane]]

==== Navigovaný vstup do atmosféry ====
MSL sa priblížil k cieľovému bodu na povrch Marsu pomocou presného systému pre „priblíženie, prelet a pristátie (EDL)“, ktorý využíval skúseností z modulov [[Apollo (kozmická loď)|Apollo]]: na korekciu dráhy sa využíval vztlakový efekt pri prelete atmosférou. Rozloženie vztlakových síl po povrchu modulu a následné účinky na smer letu sa regulovali zmenou polohy ťažiska voči ose vztlakového povrchu, a to pomocou pohyblivých závaží.
[[Súbor:NASA-MSL-Curiosity -Heat-shield.674789main pia16021-full full.jpg|right|thumb|Záber zo zostupovej kamery MARDI zachytávajúci oddelenie tepelného štítu]]
Navigačný systém nasmeroval sondu k zvolenému cieľovému bodu s presnosťou do {{km|10|m}}, teda do pristávacej elipsy s dĺžkou hlavnej osi max {{km|20|m}}. Pre porovnanie, MER vozidlá [[Spirit]] a [[Opportunity]] pristávali do elíps s dĺžkou {{km|150|m}}.
[[Súbor:593484main pia14839 full Curiosity's Sky Crane Maneuver, Artist's Concept.jpg|left|thumb|Pristávanie pomocou raketového "nebeského žeriavu"]]
Hlavným zdrojom nepresnosti bol prelet a brzdenie v atmosfére. Pre ďalšie spresnenie dráhy letu a zacielenie boli k dispozícii tiež štyri páry trysiek [[Reaktívny riadiaci systém|Reaktívneho riadiaceho systému (RCS)]], každý pár s ťahom cca 500 [[Newton (jednotka)|N]].

Vozidlo je pri prelete vesmírom aj následnom zostupe atmosférou Marsu chránené [[tepelný štít|tepelným štítom]].

==== Zostup padákom ====
Podobne ako [[Program Viking|Viking]], [[Mars Pathfinder]] aj Mars Exploration Rovers, tiež MSL bol spomalený veľkým padákom. Po riadenom vstupe do atmosféry, kedy bola kapsula spomalená na [[Machovo číslo|Mach]] 2, boli odhodené vyvažovacie závažia a bol otvorený padák pre nadzvukové rýchlosti. Po niekoľkých sekundách sa od zostavy oddelil teraz už nepotrebný 4,5 metrový tepelný štít, ktorý dopadol na povrch.

==== Aktívny zostup ====
Asi minútu na to sa vozidlo s pristávacím žeriavom odpojilo od aerodynamického štítu s padákom a vypadlo z neho: Následné ďalšie brzdenie umožnili [[hydrazín]]ové raketové motory žeriavu. Trysky boli na koncoch ramien okolo žeriavu, ktorý niesol vozidlo pod sebou. Pristávací žeriav pomocou radaru meral výšku a zostupovú rýchlosť a podľa nej aktívne menil ťah motorov. Táto fáza zostupu potrvala necelú minútu.
[[Súbor:673885main PIA15986-full full.jpg|right|thumb|Jeden z prvých záberov po pristátí v kráteri [[Gale (kráter)|Gale]], v pozadí sa vypína hora ''Mount Sharp'']]

==== Pristávacia fáza ====
Samotné pristátie bolo mäkké. Vozidlo sa spustilo z pristávacieho žeriavu priamo na kolesá káblom a lanami dlhými približne {{m|7.5|m}}: Dole sa po dobu 2 sekundy uisťovalo o polohe na pevnej zemi, potom kábel odpálilo malými náložami. Žeriav počas toho času "levitoval" na plameňoch. Po odpojení odletel čo najďalej, kde havaroval. Pojazdné laboratórium sa mohlo rovno vydať na prieskum Marsu. Plánované pristátie s pomocou „nebeského žeriavu“ bolo najinovatívnejším technologickým príspevkom misie Curiosity a nikdy predtým nebolo použité pri reálnej misii.

=== Po pristátí ===
{{Doplniť sekciu}}
Na Zemi bola informácia o dosadnutí potvrdená o 5:32 UTC. Krátko na to dorazili aj prvé snímky z miesta pristátia. Postupne sa preveroval stav systémov roveru po pristátí a na Zem boli priebežne posielané aj ďalšie snímky. Na druhý deň (sol 1) rover vyklopil vysokoziskovú anténu a na Zem odoslal záznam zo zostupovej kamery MARDI, na ktorom bolo prvýkrát v histórii zachytené pristávanie kozmickej sondy na Marse z pohľadu samotného roveru. Na ďalší deň (sol 2) bol vyklopený aj stožiar roveru a navigačné kamery na ňom umiestnené začali snímať 360° panorámu okolia miesta pristátia.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Mars Science Laboratory}}

==Externé odkazy==
* http://mars.jpl.nasa.gov/msl/  oficiálna webová stránka projektu
* [http://www.nasa.gov/multimedia/videogallery/index.html NASA - videá]
* [http://tech.sme.sk/c/6615996/nasa-chladi-vasne-objav-na-marse-nemusi-menit-dejiny.html Veda sme 21.11.2012 - nový nález]

==Zdroj==
{{Preklad|cs|Mars Science Laboratory|4570212}}

[[Kategória:Sondy NASA]]
[[Kategória:Prieskum Marsu]]
[[Kategória:Planetárne sondy]]
[[Kategória:Planetárne vozidlá]]
[[Kategória:Roboty vo vesmíre]]
[[Kategória:Kozmonautika v 2011]]
[[Kategória:Úspešné sondy]]