Preskočiť na obsah

Pipeta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 13:43, 30. november 2024, ktorú vytvoril DurMar12 (diskusia | príspevky) (pridané wikilinky, link na wikislovník, opravené preklepy)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Pipety

Pipeta je sklená trubica určená na presné alebo približné odmeriavanie objemu kvapalín alebo roztokov.[1] Pipety sa rozdeľujú na nedelené pipety (ktoré nemajú stupnicu), delené pipety (majú stupnicu podobne ako byreta), Pasteurove pipety (slúžia na nepresné meranie objemu a prenos malého objemu kvapalín) a automatické pipety.[1] Pipety sú „kalibrované na vyliatie“, čo znamená, že po vytečení žiadaného objemu kvapaliny, nie je potrebné pipetu striasať z poslednej kvapky na zúženej dolnej časti, nie je potrebné pipetu vyfukovať z posledného objemu, ktorý zostane v pipete. Nesprávna prax je snaha vytlačiť posledné zvyšky kvapaliny z pipety.[1] Pipeta sa od byrety líši neprítomnosťou kohúta na spodnej strane a zároveň jej účelom: byreta slúži na titrácie, pipeta na prenos presných objemov kvapalín.[1] Pipeta sa nesmie používať na prípravu roztokov so žiadanou koncentráciou (na to slúžia odmerné banky), pretože koncentrácia látky je definovaná ako podiel látkové množstva látky ku objemu roztoku, nie ako podiel látkového množstva látky ku objemu rozpúšťadla.

Balónik na naťahovanie kvapaliny do pipety

Kvapalina sa nesmie do pipety naberať priložením úst ku hornej časti pipety, pretože môže dôjsť ku nebezpečnému nasatiu kvapaliny do úst. Na vytvorenie podtlaku v pipete (na nasatie kvapaliny do pipety) sa používajú špeciálne nadstavce, gumové balóniky, savičky[2] alebo dudlíky.[1]

Nedelená pipeta

[upraviť | upraviť zdroj]

Nedelená pipeta slúži na odmeriavanie jedného objemu, ktorý je zvyčajne písomne vytlačený na povrchu pipety.[1] Nedelená pipeta je zvyčajne v strednej časti rozšírená (do skleného balónika), na hornej časti má rysku, ktorá označuje objem, na ktorý je pipeta kalibrovaná, na spodnej časti je pipeta zvyčajne zúžená do kapiláry.[1]

Delená pipeta

[upraviť | upraviť zdroj]
Delené pipety

Delená pipeta slúži na odmeriavanie roztokov rozličných objemov.[1] Na ten účel má na vnútorný objem rozpísaný na stupnici po celej svojej dĺžke.[1] Delené pipety nebývajú v strednej časti rozšírené do skleného balónika ako nedelené pipety.[1] Výhodou delených pipiet v porovnaní s odmernými valcami je, že delené pipety sú kalibrované, umožňujú prenos presného objemu kvapaliny, odmerné valce nie sú kalibrované, nie je možné ich pomocou preniesť presný objem kvapaliny.[1]

Pasteurova pipeta

[upraviť | upraviť zdroj]
Sklené Pasteurove pipety s nasadenými balónikmi

Pasteurova pipeta (tiež Pasteurka /vysl. pasterka/) slúži na prenos malého množstva kvapaliny, keď nie je potrebné poznať presný objem prenášaného roztoku. Zvyčajne sa používa pri chromatografii na nanášanie vzorky na kolónu alebo tabuľku TLC. Na vytvorenie podtlaku v Pasteurovej pipete sa využívajú balóniky (tiež nazývané savičky[2] alebo dudlíky).[1]

Automatická pipeta

[upraviť | upraviť zdroj]
Automatické pipety

Automatická pipeta slúži na prenos presných malých objemov kvapaliny.[1] Automatické pipety sa delia na fixné automatické pipety (dokážu prenášať iba jeden objem, ktorý je vytlačený na ich povrchu) a nastaviteľné automatické pipety (majú obmedzený rozsah objemov, ktoré môžu prenášať).[1] Objem, ktorý je možné prenášať automatickou pipetou je vytlačený na povrchu tela automatickej pipety.[1] Na tento účel treba vždy voliť veľkosť pipety tak, aby prenášaný objem bol približne v polovici intervalu objemov, ktorý je možné preniesť pipetou.[1] Veľkosť pipety následne ovplyvňuje aj voľbu plastovej špičky, do ktorej bude nasávaný roztok.[1] Špičky sú farebne rozlíšené podľa objemu: modré špičky sa využívajú na prenos kvapalín v rozsahu 200 – 1 000 μl, biele špičky sú najväčšie a slúžia na prenos kvapalín v rozmedzí 1 000 – 5 000 μl. Najmenšie sú žlté špičky, ktorými sa prenášajú objemy 20 μl až 200 μl.[1]

Automatická pipeta sa ovláda pravou rukou tak, že palec (1. prst) ovláda piest na hornej strane pipety.[1] Piest sa môže nachádza vo viacerých pozíciach (polohách), ktoré plnia rôznu funkciu: prvá poloha piestu (piest v tejto polohe vykoná slabý protitlak pri palcom stláčaní piestu) označuje polohu, v ktorej má pipeta prednastavený objem.[1] Druhá poloha piestu (konečná, piest vyvolá veľký protitlak, nie je možné ho ďalej posunúť) označuje koncovú polohu.[1] Podľa techniky pipetovania rozdeľujeme priame pipetovanie a nepriame pipetovanie.[1]

Priame pipetovanie

[upraviť | upraviť zdroj]
Schéma priameho pipetovania (postup v texte)

Priame pipetovanie je založené na nasledujúcej procedúre:

  1. pipeta sa nastaví pomocou skrutky na žiadaný objem
  2. piest sa zatlačí do prvej polohy, pipeta ešte nie je ponorená do roztoku, aby nevznikal pretlak vyvolaný hydrostatickým tlakom
  3. pipeta so stlačeným piestom v prvej polohe sa ponorí špičkou tesne pod hladinu prenášaného roztoku
  4. piest sa pomaly uvoľní za súčasného nasávania kvapaliny do špičky; je nutné dávať pozor, aby sa do špičky nenasávali vzduchové bubliny
  5. pipeta s nasatým roztokom v špičke sa presunie nad nádobu, do ktorej sa prenáša kvapalina v špičke,
  6. celý objem kvapaliny sa vypustí do žiadanej nádoby stlačením piestu do druhej polohy
  7. použitá špičky sa odhodí stlačením odhadzovača špičiek.[1]

Nepriame pipetovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Nepriame pipetovanie je založené na inej stratégii:

  1. pipeta sa nastaví pomocou skrutky na žiadaný objem,
  2. piest sa zatlačí do druhej polohy, pipeta ešte nie je ponorená do roztoku, aby nevznikal pretlak vyvolaný hydrostatickým tlakom,
  3. pipeta so stlačeným piestom v druhej polohe sa ponorí špičkou tesne pod hladinu prenášaného roztoku,
  4. piest sa pomaly uvoľní za súčasného nasávania kvapaliny do špičky; je nutné dávať pozor, aby sa do špičky nenasávali vzduchové bubliny,
  5. pipeta s nasatým roztokom v špičke sa presunie nad nádobu, do ktorej sa prenáša kvapalina v špičke,
  6. žiadaný objem kvapaliny sa vypustí do nádoby stlačením piestu do prvej polohy,
  7. zvyšok kvapaliny sa vypustí mimo nádobu stlačením piestu z prvej polohy do druhej polohy,
  8. ak je špička prázdna, piest sa uvoľní za nasatia vzduchu do špičky.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w KOTEK, Jan. Laboratórní technika. Praha : Přírodovědecká fakulta Univerzity Karlovy, 2022. Dostupné online.
  2. a b MAGDOLÉN, Peter; MEČIAROVÁ, Mária; VEVERKOVÁ, Eva. Praktikum z organickej chémie. 1.. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2016. ISBN 978-80-223-3958-2.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pipeta
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo pipeta