Preskočiť na obsah

Angličtina

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Anglický jazyk)
angličtina
(English)
RegiónBritské ostrovy (pôvodne)
Anglicky hovoriaci svet
Počet hovoriacichrodný jazyk: 360 - 400 miliónov (2006)
druhý jazyk: 750 miliónov;
ako cudzí jazyk: 600 - 700 miliónov
Poradie3
KlasifikáciaIndoeurópske jazyky
PísmoLatinka
Postavenie
Úradný jazyk67 krajín
27 nezvrchovaných štátov
Rôzne organizácie:
- OSN
- EÚ
- atď.
Regulátoržiadny
Jazykové kódy
ISO 639-1en
ISO 639-2eng
ISO 639-3eng
Mapa rozšírenia
     Regióny, kde je väčšinou materinským jazykom angličtina

     Regióny, kde je angličtina úradným jazykom, ale nie väčšinovým materinským jazykom
Wikipédia
Adresaen.wikipedia.org
PomenovanieWikipedia, the free encyclopedia
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov
Základné frázy jazyka Angličtina
Ánoyes
Nieno
Možnomaybe
AhojHi, Hello (pri stretnutí)
Bye (pri rozlúčke)
DovideniaGoodbye
ĎakujemThank you
PrepáčteSorry, Excuse me
Hovoríš po anglicky?Do you speak English?
Ľúbim ŤaI love you
Všeobecná deklarácia ľudských práv
„All human beings are born free and equal in dignity and rights. They are endowed with reason and conscience and should act towards one another in a spirit of brotherhood.“

Angličtina je významný západogermánsky jazyk. Pôvodne sa ním hovorilo v ranom stredoveku v Anglicku, ale v novoveku sa stal aj hlavným jazykom Írska, USA, Kanady, Austrálie, Nového Zélandu, významným jazykom rôznych (bývalých) britských kolónií a nakoniec aj popredným jazykom medzinárodnej komunikácie. Po anglicky hovoriace osoby sa nazývajú anglofóni.

Etymológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Jazyk je pomenovaný po Angloch, čo bol jeden zo starogermánskych kmeňov, ktoré sa v 5. storočí po Kr. sťahovali na ostrov Veľká Británia. Etymológia názvu Anglovia je sporná.

Klasifikácia a vzťah k iným jazykom

[upraviť | upraviť zdroj]

Angličtina je indoeurópsky jazyk a patrí do západogermánskej skupiny germánskych jazykov.

V rámci západogermánskych jazykov angličtina (vrátane škótčiny) tvorí spolu s frízštinou tzv. anglofrízske jazyky. Jazykom najviac príbuzným s angličtinou je teda frízština. Podľa niektorých názorov je angličtina blízko príbuzná aj s dolnou nemčinou a v rámci dolnej nemčiny najmä s dolnosaskými nárečiami nemčiny. Následne je angličtina najviac príbuzná s ostatnými západogermánskymi jazykmi, t. j. s (ostatnou) nemčinou a s holandčinou.

Slovnú zásobu angličtiny neskôr ovplyvnila okrem iného staroseverčina (severogermánsky jazyk), latinčina a francúzština.

Rozšírenie a postavenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Angličtina je podľa počtu hovoriacich najpoužívanejším jazykom a po štandardnej čínštine a španielčine tretím najviac hovoreným rodným jazykom na svete. Je to najrozšírenejší druhý jazyk a je buď úradným jazykom, alebo jedným z úradných jazykov v takmer 60 zvrchovaných štátoch. Existuje viac ľudí, ktorí sa ho naučili ako druhý jazyk, než rodených hovoriacich. K roku 2005 sa odhadovalo, že po anglicky hovorilo viac ako 2 miliardy ľudí. Angličtina je hlavným materinským jazykom v Spojených štátoch, Spojenom kráľovstve, Kanade, Austrálii, na Novom Zélande a v Írsku a bežne sa ním hovorí v niektorých oblastiach Karibiku, Afriky a južnej Ázie. Je jedným z úradných jazykov OSN, Európskej únie a mnohých ďalších svetových a regionálnych medzinárodných organizácií. Je to najrozšírenejší germánsky jazyk, ktorý predstavuje najmenej 70 % hovoriacich tohto indoeurópskeho obyvateľstva.

Variabilita

[upraviť | upraviť zdroj]

Variabilita medzi nárečiami angličtiny používanými v rôznych štátoch a regiónoch - z hľadiska fonetiky a fonológie a niekedy aj slovnej zásoby, frazémy, gramatiky a pravopisu - zvyčajne nebráni porozumeniu hovoriacich iných dialektov, aj keď môže dôjsť k vzájomnej nezrozumiteľnosti na krajných koncoch dialektového kontinua.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Historický vývoj angličtiny

Najstaršia fáza angličtiny (5. - 11./12. storočie) sa nazýva stará angličtina (=anglosaština; po anglicky Old English, Anglo-Saxon). Stará angličtina vznikla postupne v 5. až 7. storočí viac-menej splynutím západogermánskych jazykov (či nárečí) Sasov, Anglov a Jutov, ktorí prišli do dnešného východného Anglicka v 5. storočí z dnešného severozápadného Nemecka. Prvé súvislé písomné texty starej angličtiny sú doložené z 8. storočia (sčasti ako opisy zo 7. storočia). Stará angličtina sa na ostrove Veľká Británia rozšírila jednak vytlačením pôvodného keltského obyvateľstva a jednak postupnou asimiláciou pôvodného obyvateľstva, pričom pôvodní obyvatelia postupne prijali jazyk a kultúru novej vládnucej vrstvy. Stará angličtina pripomínala niektoré dnešné nárečia severozápadného pobrežia Nemecka a Holandska (resp. Frízska). Neskorá stará angličtina prevzala časť slovnej zásoby a gramatiky zo staroseverčiny, ktorú používali Vikingovia usídlení predovšetkým v severnejších oblastiach ostrova Veľká Británia a pri východnom pobreží až k dnešnému Londýnu v historickej oblasti dnes známej ako Danelaw. Písaná stará angličtina si dlho udržovala svoju syntetickú štruktúru a viac-menej bola tvorená jedným literárnym štandardom. Hovorená stará angličtina naopak túto štruktúru postupom času strácala a stávala sa viac analytickou. Opustila komplexnejší systém práce s podstatnými menami a začala sa viac spoliehať na predložky a pevný slovosled.

Stredná angličtina (Middle English) sa začala koncom 11. storočia dobytím Anglicka Normanmi, niektoré zdroje jej začiatok však kladú až do polovice 12. storočia. Stredná angličtina bola ovplyvnená starou francúzštinou, najmä prostredníctvom jej staronormanského dialektu.

Od konca 15. storočia dodnes trvá fáza angličtiny nazývaná moderná angličtina (nová angličtina; Modern English) v širšom zmysle. Táto sa delí na dve menšie fázy:

Moderná anglická gramatika (a do značnej miery už gramatika strednej angličtiny)[1] je výsledkom postupnej zmeny z typického indoeurópskeho jazyka so značením na závislom člene (dependent-marking language) s bohatou inflexnou morfológiou a relatívne voľným slovosledom na prevažne analytický jazyk s malým množstvom skloňovania, pomerne ustáleným slovosledom a zložitou syntaxou. Moderná angličtina sa pri vyjadrovaní zložitých časov, vidov a slovesných spôsobov viac spolieha na pomocné slovesá a slovosled, ako aj na pasívne konštrukcie, opytovacie prostriedky a sčasti zápor.

Angličtina sa od 17. storočia šíri po celom svete jednak osídľovaním Severnej Ameriky a Austrálie anglicky hovoriacimi osobami a jednak globálnym vplyvom Britského impéria a Spojených štátov. Angličtina sa postupne stala popredným jazykom medzinárodnej komunikácie a linguou franca v mnohých regiónoch a odboroch, napríklad v prírodných vedách, v informatike, práve, ekonómii či diplomacii.

Slovná zásoba

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovná zásoba angličtiny obsahuje veľký podiel slov cudzieho pôvodu, a to prevažne z románskych jazykov. Francúzština mala na angličtinu zásadný vplyv, nakoľko bola 300 rokov úradným jazykom Anglicka (11 až 14 storočie). Preto bolo z tohto jazyku do angličtiny prevzatých mnoho slov, napr. language - langue (jazyk), grand - grande (veľký), parrot - perroquet (papagáj). Slová germánskeho pôvodu (resp. anglosaské alebo odvodené zo škandinávskych jazykov) vrátane všetkých zámen a spojok bývajú kratšie než latinské slová a sú bežnejšie v každodennej reči. Dlhšie slová latinského pôvodu sú často považované za elegantnejšie a sú preferované v písomnom prejave.

Bohatstvo jazyka spočíva v množstve rôznych variantov rozdielnych významov a odtieňov umožňujúcich komplexne a presne vyjadriť popisované myšlienky. Angličtina je typická aj svojou prispôsobivosťou. Do bežného použitia ľahko prijíma technické termíny, často dokonca celé nové frázy. Na formovanie anglickej slovnej zásoby má zásadný vplyv stúpajúci počet anglicky hovoriacich ľudí po celom svete. Rôzne odtiene je možné pozorovať nielen medzi rodenými anglicky hovoriacimi z rôznych krajín (USA, Veľká Británia, Austrália, a pod.), ale aj medzi študentmi angličtiny, ktorý tento jazyk plynule používajú pracovne či na úradoch. Angličtina je oficiálnym jazykom v mnohých ľudnatých štátoch (India, Pakistan, Filipíny, až 24 afrických štátov, a pod.).

Vďaka rýchlemu technologickému pokroku sme do slovenčiny prevzali množstvo anglických slov. Niektoré sme udomácnili (víkend-weekend, hokej-hockey, džús-juice, míting-meeting, a pod.) a niektoré používame v originálnej podobe (online, cool, song, okay, notebook, a pod.). Navyše početná slovná zásoba európskych jazykov pochádza ešte z dávnych čias, kedy ako do slovenčiny, tak do angličtiny prenikali výrazy z latinčiny a gréčtiny (situácia-situation, administrátor-administrator, geografia-geography, cirkulácia-circulation, subjekt-subject, stabilný-stable, tradícia-tradition, a pod.).

Počet slov

[upraviť | upraviť zdroj]

Angličtina má bohatú slovnú zásobu a schopnosť prijímať nové slová. Keďže však na rozdiel od ostatných veľkých jazykov neexistuje žiadny regulačný úrad, ktoré by nové slová "prijímal", je veľmi problematické určiť ich počet. Novotvary vznikajú predovšetkým v medicíne, vede a technológiách, ale aj v ďalších oblastiach.

Druhé vydanie Oxford English Dictionary zahŕňa 600 000 slov, ale autori slovníka Merriam Webster 's Third New International Dictionary, Unabridged predpokladajú, že celkový počet je oveľa vyšší. Global Language Monitor po skombinovaní oxfordského slovníka a ďalších slovníkových zdrojov odhadol, že angličtina v súčasnosti obsahuje približne 990 000 slov.

Najčastejšie anglické slová

[upraviť | upraviť zdroj]
Poradie Slovo
1 the
2 be
3 to
4 of
5 and
6 a
7 in
8 that
9 have
10 I
11 it
12 for
13 not
14 on
15 with
16 he
17 as
18 you
19 do
20 at
Poradie Slovo
21 this
22 but
23 his
24 by
25 from
26 they
27 we
28 say
29 her
30 she
31 or
32 an
33 will
34 my
35 one
36 all
37 would
38 there
39 their
40 what
Poradie Slovo
41 so
42 up
43 out
44 if
45 about
46 who
47 get
48 which
49 go
50 me
51 when
52 make
53 can
54 like
55 time
56 no
57 just
58 him
59 know
60 take
Poradie Slovo
61 people
62 into
63 year
64 your
65 good
66 some
67 could
68 them
69 see
70 other
71 than
72 then
73 now
74 look
75 only
76 come
77 its
78 over
79 think
80 also
Poradie Slovo
81 back
82 after
83 use
84 two
85 how
86 our
87 work
88 first
89 well
90 way
91 even
92 new
93 want
94 because
95 any
96 these
97 give
98 day
99 most
100 us

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b [1]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Angličtina&oldid=7923937“