Preskočiť na obsah

Ľadová doba (časť štvrtohôr)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.
Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{pracuje sa}} pre nečinnosť. (5. 9. 2024)

Ľadová doba alebo glaciál je relatívne studené a relatívne suché obdobie štvrtohôr, kedy dochádzalo k mohutnému rozvoju zaľadnenia a poklesu morskej hladiny. U nás údajne panovali teploty v priemere až o 4 alebo 5 °C nižšie ako dnes, terén bol utváraný najmä periglaciálnymi javmi, v horských oblastiach glaciálnymi javmi.

Obdobie glaciálu sa ďalej delí na relatívne ešte chladnejší štadiál a relatívne teplejší interštadiál.

Prehľad

[upraviť | upraviť zdroj]
útvar
(perióda) 		oddelenie
(epocha) 		pod-
oddelenie
(pod-
epocha) 		stupeň
(vek) 		MIS/OIS
(párne číslo je ĽD, nepárne číslo je MĽD) 		tisíce rokov
pred 2000 po Kr.
(vzťahuje sa najmä na hranice MIS) 		ĽD/ MĽD v tradičnom ponímaní nordický
(=severo-
európsky)
systém 		alpský
systém a) 		alpský
systém b) 		britský
systém 		európskoruský
systém 		severo-
americký
systém
kvartér
(=štvrtohory) 		holocén vrchný + stredný + spodný holocén megalaj + nortgrip + grón MIS 1 (časť) 0 - 11,7/14,7* MĽD (poľadová doba) holocén/flandr holocén holocén holocén/flandr holocén holocén
pleistocén vrchný pleistocén "vrchný stupeň pleistocénu" (= tarant) MIS 1(časť) a MIS 2-5d (=2-5.4) 11,7/14,7* - 120/115 ĽD vislan (=vistulan, wisla)

resp. neskorý glaciál (=neskorý vislan) + vislan 		würm (=5./4. ĽD)

resp. neskorý glaciál (=neskorý würm) + würm 		würm (=5./4. ĽD)

resp. neskorý glaciál (=neskorý würm) + würm 		devens

resp. neskorý glaciál (t. j. "Loch Lomond" a "Windermere") + devens 		valdaj

resp. neskorý glaciál + valdaj 		wisconsin

resp. neskorý glaciál (=najneskorší wisconsin) + wisconsin
MIS 5e
(=5.5) 		120/115 - 128/130 MĽD ém (=eem) ris-würm ris-würm ipswich mikulino sangamon
stredný pleistocén (do 774) čiba (staršie: ión) (do 774) MIS 6 - 10 128/130 - 365 ĽD sál (=saale) ris (=riss, 4./3. ĽD) ris (=riss, 4./3. ĽD) +
mindel-ris 		wolston dneper a moskva (=moskovien) +
lichvin 		illinoian (od MIS 8) +
preillinoian – pokrač.
MIS 11 365 – 405 / 425 MĽD holstein hoxne preillinoian
MIS 12 405/425 – 478 ĽD elster mindel (=3./2. ĽD) anglian oka
MIS 13 - 21 478 - 865 rôzne kromer (=cromer) mindel-ris +
mindel (=3./2. ĽD) +
günz-mindel

(resp. namiesto günz-mindelu: haslach-mindel +
haslach +
günz-haslach) 		günz-mindel +
günz (=2./1. ĽD) +
donau-günz +
(?) donau (=1./0. ĽD) 		kromer (od MIS 19) +
beeston 		mučkap-belovežsk +
don +
iľinka +
pokrovka +
petropavlovka
spodný pleistocén (od 774) kaláber (od 774 do 1806) MIS 22 - 61 865 – 1770 rôzne bavel +
menap +
vál +
eburón 		günz (=2./1. ĽD) +
donau-günz +
donau (=1./0. ĽD) 		? krinica +
tolučevkaja
gelas
(od 1806)
(staršie niekedy radený do pliocénu) 		MIS 62 – 103 1770 – 2590 rôzne tegelén +
pretegelén (=brügen) 		biber-donau +
biber 		? paston +
prepaston (=bavent) +
bramerton (=ant) +
thurne 		chapry
koniec neogénu
(čiže mladších treťohôr) 		koniec pliocénu vrchný pliocén piačenz MIS 104 a násl. čísla 2590 - 3600 rôzne reuver ? ? ? verchodon ?

Vysvetlivky:

ĽD = ľadová doba
MĽD = medziľadová doba
* - Pre celú tabuľku platí hodnota 11,7, len špeciálne pre hranicu medzi MIS 1 a MIS 2 platí hodnota 14,7. MIS 1 teda zahŕňa nielen holocén, ale aj kúsok pleistocénu, konkrétne (presne alebo približne) tzv. neskorý glaciál.

40 000 a 100 000-ročný glaciálny cyklus

[upraviť | upraviť zdroj]
Striedanie "technických" ľadových dôb a medziľadových dôb podľa sedimentov (pre ilustráciu sú uvedené aj roky pred štvrtohorami; kyr znamená tisíc rokov; zeleným je vyznačený 41 000-ročný a 100 000-ročný glaciálny cyklus)

Na teplotnej krivke dejín Zeme možno pozorovať, že sa počas štvrtohôr (ale prísne vzaté už aj oveľa skôr) cyklicky striedajú teplé a studené obdobia, ktoré dnes označujeme ako obdobia MIS/OIS, alebo ako ľadové a medziľadové doby v "technickom", čiže najužšom zmysle (každé párne MIS/OIS je ľadová doba a každé nepárne je medziľadová doba). Ďalej možno na teplotnej krivke dejín Zeme pozorovať, že počas štvrtohôr doba medzi teplotným vrcholmi dvoch za sebou nasledujúcich párnych MIS (resp. analogicky nepárnych MIS) bola spočiatku zhruba 40 000 rokov a teplotný výkyv bol relatívne plytký, zatiaľ čo neskôr bola táto doba zhruba 100 000 rokov a teplotný výkyv bol relatívne veľký. Treba poznamenať, že na účely takejto analýzy sa výnimočne namiesto štyroch období MIS 2, 3, 4 a 5 rozlišujú len dve obdobia - ľadová doba MIS 2-5d (tradičný würm) a medziľadová doba MIS 5e (tradičný ris-würm), lebo inak by posledný cyklus pred dneškom bol výrazne kratší než 100 000 rokov.

Prechod z obdobia 40 000-ročného na obdobie 100 000-ročného cyklu nastal postupne v období medzi 800 000 až 900 000 rokov pred Kr. a označuje sa ako strednopleistocénna revolúcia. V období 100 000-ročného cyklu jednotlivé ľadové doby trvali priemerne zhruba 80 tisíc rokov a medziľadové doby priemerne zhruba 20 tisíc rokov.

Milankovićove cykly v štvrtohorách

[upraviť | upraviť zdroj]

Spomínaný 40 000 a 100 000-ročný teplotný cyklus je do značnej miery vysvetlený tzv. Milankovićovou teóriou. Táto teória hovorí, že dlhodobejšia teplota na Zemi je primárne určovaná množstvom dopadajúceho slnečného žiarenia na Zem (čiže insolácie), ktoré sa mení v dôsledku súhry zmien 3 parametrov sklon zemskej osi, excentricita dráhy Zeme a poloha v rámci precesie, čiže všeobecnejšie formulované v dôsledku zmeny vzájomnej polohy Slnka a Zeme. Milankovićova teória je známa aj pod názvami Milankovićova krivka, Milankovićov cyklus či Milankovićove cykly (Slovo cykly v tomto názve označuje tri cykly - cyklus zmeny zemskej osi, cyklus zmeny excentricity dráhy Zeme a cyklus precesie, a nie je teda myslené ako súhrnné označenie 40 000-ročného a 100 000-ročného teplotného cyklu). Milankovićova teória je dnes veľmi dobre osvedčená a hoci bola pôvodne stanovená len pre posledných 600 000 až milión rokov (čiže zhruba pre vrchný a stredný pleistocén), neskôr sa zistilo, že platí aj pre spodný pleistocén a pre oveľa staršie obdobia dejín Zeme, preto je dnes prísne vzaté vhodné upresniť, že 40 000 a 100 000-ročný teplotný cyklus štvrtohôr je v súlade s Milankovićovou teóriou (resp. Milankovićovou krivkou/cyklami/cyklom) aplikovanou špeciálne na štvrtohory.

Fungovanie Milankovićovej teórie v kontexte štvrtohôr možno trochu zjednodušene opísať takto: Ak sa zmení vzdialenosť Zeme od Slnka alebo natočenie Zeme voči Slnku, zmení sa aj množstvo tepelnej energie, ktoré povrch Zeme dostáva zo Slnka. Tieto zmeny sú malé, asi 1-3 % odchýlky, ale napriek tomu majú ďalekosiahle dôsledky na podnebie. V štvrtohorách sa spočiatku uplatňoval najmä silnejší, ale kratšie pôsobiaci parameter "sklon zemskej osi", ktorý trvá (čiže jeho hodnota sa cyklicky opakuje každých) asi 40 000 (41 000) rokov. Časom však narástli ľadové čiapočky do takej veľkosti, že počas krátkeho teplejšieho obdobia nestačili ustúpiť. Teplotná zotrvačnosť spôsobila, že sa zvýšenou mierou začal uplatňovať slabší, ale dlhšie pôsobiaci parameter "excentricita dráhy Zeme", ktorý trvá (čiže jeho hodnota sa cyklicky opakuje každých) asi 100 000 rokov. Parameter excentricita dráhy vyjadruje skutočnosť, že sa dráha Zeme cyklicky mení z takmer kruhovej na eliptickú. Tým je vysvetlený 40 000 a 100 000-ročný teplotný cyklus štvrtohôr. Tretí Milankovićov parameter "precesia" sa cyklicky opakuje veľmi zhruba každých 23/25 000 rokov a v prípade štvrtohôr má vplyv najmä na rôzne zmeny teploty v kratších intervaloch.

Externé odkazy (iné než použité zdroje)

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje k tabuľke ľadových dôb

[upraviť | upraviť zdroj]

(prístup na internetové zdroje bol na jar 2007; uvedené staršie zdroje boli väčšinou iba vzaté na vedomie a nie sú priamo zahrnuté v tabuľke)

  • Klein, R.: The Human Career, 1999
  • Wolpoff, M. H.: Paleoanthropology, 1999
  • McKee, J. K. et al.:Understanding Human Evolution, 2005
  • Halouzka, R. Chronostratigrafia kvartéru (1989) citovaný in: Štefanovičová T.: Najstaršie dejiny Bratislavy, 1993
  • ľadová doba. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 462-463.
  • ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 717 s.
  • Barker, G. (ed.): Companion Encyclopaedia of Archaeology, 1999
  • Eiszeitalter in: Brockhaus - Die Enzyklopädie in 30 Bänden. 21., neu bearbeitete Auflage. Leipzig, Mannheim: F. A. Brockhaus 2005-06. (najmä obrázok nazvaný: „Eiszeitalter zeitliche Abfolge der pleistozänen Kalt- und Warmzeiten“)
  • Kováč, D. (ed.) et al.: Kronika Slovenska 1, 1998 (str. 25)
  • Gibbard, P., Kolfschoten, Th. van: The Pleistocene and Holocene Series. 441-452. In: Gradstein, F. Ogg, J. & Smith, A. (eds) A Geologic Time Scale 2004. Cambridge University Press, 2005 [19]
  • P.L. Gibbard, S. Boreham, K.M. Cohen & A. Moscariello: Global chronostratigraphical correlation table for the last 2.7 million years - version 2005c [20]
  • Stratigraphische Tabelle von Österreich: [21]
  • Pliocene/Pleistocene [22]
  • Gijssel, K. van: A continent-wide framework for local and regional stratigraphies; application of genetic sequence and event stratigraphy to the Middle Pleistocene terrestrial succession of Northwest and Central Europe, 2006 [23] (pôvodne: [24])
  • Walker, M.:Quaternary dating methods, 2005 [25]
  • Bolikhovskaya, N. S., Molodkov, A. N.: East European loess–palaeosol sequences: Palynology, stratigraphy and correlation, 2006 [26]
  • Kuhlman, G. et al.: Integrated chronostratigraphy of the Pliocene-Pleistocene interval and its relation to the regional stratigraphical stages in the southern North Sea region, 2006 [27]
  • M. Roy et al.: Glacial stratigraphy and paleomagnetism of late Cenozoic deposits of the north-central United States, 2004 [28]
  • Bioclim – Deliverable D2: Consolidation of Needs of the European Waste Management Agencies and the Regulator of the Consortium, 2002 [29]
  • Preusser in: Terra Nostra 2006/2 – 150 years of Neanderthal discoveries [30]
  • Geologische tijdperken [31]
  • Hoyos, G. G. de, Espinosa T. M.: Antropología II – Fascículo 1. La investigación antropológica en América (posledný zdroj 1992) [32]
  • Geomorfologický vývoj České republiky [33]
  • http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/f9/Quartaer.png/350px-Quartaer.png
  • GeoWhen:[34]
  • Bowen, D. Q.: Only four major 100-ka glaciations during the Brunhes Chron?, 1998 (abstract) [35][nefunkčný odkaz]
  • Adams, J. et al.: Sudden climate change during the Quaternary [36]
  • Memphic Geology: [37]
  • Bennington, J. B.: [38] Archivované 2010-04-05 na Wayback Machine
  • Steele, T. E.: Red deer: their ecology and how they were hunted by late pleistocene hominids in western Europe [39] Archivované 2012-06-17 na Wayback Machine
  • Geological Guide to Pakefield, Suffolk: [40] Archivované 2011-10-19 na Wayback Machine
  • Bridgland, D. R.: Quaternary of the Thames, 1994 [41] Archivované 2016-01-22 na Wayback Machine
  • Rose, J. et al.: A multi-stage model for early and middle pleistocene glaciations of Wales and Midland and eastern England, 1999 [42] Archivované 2004-09-11 na Wayback Machine
  • Harris, T.: Ice Age Britain - East Anglia and the English Midlands [43]
  • A Brief Introduction to the Geology of the Hartlepool Area [44] Archivované 2015-05-01 na Wayback Machine
  • [45]
  • AMNH: The Ice Age, 1998 [46]
  • Hosfield, R. et al.:Assessment Report (Phase 1) [47]
  • [48] Archivované 2011-12-13 na Wayback Machine
  • University of Cambridge: The Delphi Project [49][nefunkčný odkaz] (pôvodne [50])
  • [51][nefunkčný odkaz] (pôvodne [52]) - dáta ktoré spočiatku používala tabuľka Gibbard et al.
  • Deep Sea Drilling Project Reports and Publications: [53]
  • Berggren, W. A.: Late Pliocene-Pleistocene glaciation, 1972 [54]
  • [55] (medzičasom nefunkčný link)
  • [56][nefunkčný odkaz] (medzičasom nefunkčný link)
  • [57] (medzičasom nefunkčný link)
  • [58] (medzičasom nefunkčný link)
  • [59] (medzičasom nefunkčný link)
  • [60][nefunkčný odkaz] (medzičasom nefunkčný link)
Portal Portál vied o Zemi
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ľadová_doba_(časť_štvrtohôr)&oldid=7908944“