Digital rights management

Digital Rights Management (DRM), je možné preložiť ako 'Správa digitálnych práv', je zastrešujúcim pojmom pre technické metódy, ktorých účelom je kontrolovať či obmedzovať používanie obsahu digitálnych médií. Najčastejšie je technikami DRM chránená hudba, obrazové umenie, počítačové hry, videohry a filmy. Cieľom takejto ochrany je predovšetkým zaistiť používanie obsahu v súlade s autorskými právami, respektíve v súlade s licenčnými podmienkami, vzťahujúcimi sa k obsahu (napr. zakúpenej hudby v podobe hudobných súborov, ktoré sú za týmto účelom ošetrené technológiou DRM).

Výrobcovia obsahu ukladaného či distribuovaného na digitálnych médiách (napr. hudobné vydavateľstvá) často považujú technológie DRM za nevyhnutný spôsob, ako zabrániť nelegálnemu kopírovaniu obsahu. V poslednej dobe však silnie trend (aspoň pokiaľ ide o hudbu) upúšťať od DRM, a tak napr. internetový obchod s digitálnou hudbou iTunes a aj iné už predávajú hudbu i bez DRM ochrany.

Digitálne riadenie autorských práv, Digital Rights Management (ďalej len DRM) sú technológie, ktoré umožňujú kontrolovať používanie digitálnych médií, a to tak, že môžu obmedzovať prístup, zamedzovať kopírovaniu alebo konverzii na iný formát.

O používaní DRM sa začalo uvažovať pri príchode digitálnej éry. Kopírovanie bolo distribučnými spoločnosťami a viac-menej aj umelcami (ďalej len tvorcovia obsahu) vždy považované za nežiaduce. Odporcovia DRM argumentujú tým, že DRM nielenže kontroluje ako sa môže zaobchádzať s obsahom, ale že do výraznej miery obmedzuje zákazníka a jeho práva.

Pri klasických médiach (analógových) však dochádzalo pri kopírovaní ku značnej degradácii, k tej mohlo občas dochádzať aj pri samotnom prehrávaní. Kopírovanie už z kópie drasticky znižovalo kvalitu. Táto degradácia kvality prakticky obmedzovala alebo znemožňovala kopírovanie, k tomu samozrejme dochádzalo. S príchodom digitálnych médií sa niekoľkonásobne zvýšil počet produkovaných médií a s tým sa samozrejme zvýšil aj počet neautorizovaných kópií nahrávok. Tvorcovia obsahu si ani len nedokázali predstaviť, čo spôsobí prudký rozvoj Internetu, jeho väčšia dostupnosť a vyššie rýchlosti, koncom 90-tych rokov. Nechránený obsah dostupný každému, kto má pripojenie na internet.

DRM a film

Jedným z prvých príkladov DRM technológii je CSS (Content Scrambling System) ochrana filmových DVD. CSS sa začalo používať v roku 1996, na ochranu využíva jednoduchý enkryptovací algoritmus. Všetky spoločnosti, ktoré vyrábali DVD prehrávače, hardwarové alebo softwarové, museli podpísať licenčné podmienky, ktoré určovali ako sa môže pracovať s obsahom. Tvorcovia obsahu tým pádom nepriamo kontrolovali ako môžu zákazníci narábať s obsahom. Takto to fungovalo až do roku 1999, keď Jon Lech Johansen vydal DeCSS, software ktorý umožňoval prehrávanie filmových DVD chránených CSS aj na Linux platforme. Tvorcovia obsahu nezabezpečili software prehrávajúci dané DVD aj na tejto platforme. Celé to malo súdnu dohru, Johansen bol zbavený všetkých obvinení. Je odporcom DRM systémov a stále pracuje na nových spôsoboch ako obísť nové spôsoby DRM ochrany.

Nová generácia optických médií, HD-DVD a Blu-ray, používa DRM ochranu na rovnakom princípe ako je CSS a to AACS (Advanced Access Content System). AACS na rozdiel od CSS používa viacero kryptovacích kľúčov, ktoré sa môžu líšiť podľa modelu prehrávača. Na prehrávanie samotného filmu musí prehrávač dekryptovať obsah disku. Dekryptovací proces je pomerne zložitý a náročný na hardware prehrávačov. Disk a prehrávač obsahujú niekoľko druhov kryptovacích a dekryptovacích kľúčov, menovite Media Key Block (MKB), Volume ID, Encrypted Title Keys (ETK) a potom samotný kryptovaný obsah. MKB po dekryptovaní ponúkne Media key, to sa skombinuje s VolumeID v jednosmernej kryptovacej schéme (AES-G) a vytvorí sa Volume Unique Key, ktorý je konečne použitý na dekryptovanie obsahu. Na ochranu môže byť použitý aj audio vodoznak, ktorý je nepočuteľný a môže použit pri filmových premiérach v kinosálach, prehrávač potom odmietne takýto disk prehrať. AACS-kompatibilné prehrávače musia byť vyrábane podľa smerníc, ktoré určujú ako sa obsah zobrazovať na analógovom výstupe. Je to zabezpečované Image Constraint Token (ICT), ktoré ohraničuje analógový výstup na maximálne 960x540 pixelov. Plné rozlíšenie 1920x1080 pixelov je možné len pri použití digitálneho HDMI výstupu s HDCP. Väčšina veľkých štúdií sa dohodla, že zatiaľ, do roku 2010, nebudú uplatňovať ICT. Smernice takisto určujú, že pri použití ITC je nutné toto napísať na výsledný produkt. Jedna výhoda DRM technológii na novej generácii optických médií je manažovaná kópia. Používateľ si môže vytvoriť kópiu obsahu, pokiaľ na to samozrejme má dostatočné práva. Takáto kópia bude tiež chránená DRM.

DRM a hudba

DRM sa najviac používa práve pri predaji hudby cez Internet. Väčšina služieb, ktoré ponúkali hudbu na stiahnutie, bola vo veľkej miere previazaná na iba nejaké určité zariadenia, formát súborov alebo počítačovú platformu.

Nová a legálna verzia Napsteru, Napster music store, ponúka DRM chránenú hudbu na základe predplatného s dodatočnými cenami za ďalšie možnosti, ako napr. nahranie skladby na prenosný hudobný prehrávač alebo CD. Používatelia si cez klientský sofware môžu stiahnuť neobmedzené množstvo skladieb a neobmedzene ich prehrávať. Hneď ako však používateľ nezaplatí predplatné, skladby sa zablokujú. Takéto DRM chránené skladby nemusia byť kompatibilné so všetkými typmi prenosných hudobných prehrávačov. Väčšina online obchodov s hudbou pracuje na rovnakom princípe.

Po viacerých vlnách kritiky a hroziacim sankciám zo strany protimonopolných úradov alebo bojkotovaniu zo strany užívateľov obsahu začali niektorí poskytovatelia ponúkať obsah nechránený DRM. Redaktor Eric Bangeman eMagazínu Ars Technica napísal „nahrávacie spoločnosti si pomaly začínajú uvedomovať, že nemôžu ponúkať hudbu s DRM a zároveň mať kontrolu nad online trhom“. Online obchod z hudbou iTunes začal v roku 2007 ponúkať skladby nechránené DRM, ich cena bola to vyššia oproti klasickým skladbám, boli však ponúkané vo vyššej kvalite. Zákazník nebol nijako obmedzovaný v používaný skladieb, ale pri ich neautorizovanom zverejnení na internete by bol ľahko vystopovateľný pretože každá skladba obsahuje „vodoznak“ s osobnými údajmi toho kto si ju zakúpil. Skladby bez DRM ponúka aj mnoho ďalších online obchodov a služieb, eMusic, Amazon, Musicload.de,..

V roku 2002 Bertelsmann, korporácia skladajúca sa z hudobných vydavateľstiev BMG, Arista a RCA, začala používať DRM ochranu na hudobných CD. DRM najskôr používali len na promočných diskoch, tých čo sa zasielali do rádií a pod. Neskôr začali DRM na všetkých hudobných CD. Keďže však DRM ochrana nebola súčasťou štandardu pre hudobné CD, ale viac štandardu CD-ROM neboli všetky hudobné CD prehrávače schopné prehrávať takto chránené média. Problémy nastávali aj pri používaní v počítačoch.

V roku 2005 Sony BMG predstavilo nový spôsob DRM ochrany, malware ktorý sa inštaloval na používateľov počítač bez jeho vedomia a hlavne bez jeho súhlasu. Software obsahoval okrem iného aj rootkit, ktorý prestavoval veľmi vážny bezpečnostný problém pre používateľov počítač, ktorý mohol byť zneužiteľný treťou stranou. Keď boli tieto skutočnosti zverejnené Sony BMG spočiatku zľahčovali problém, argumentovali tým že malware nespôsoboval žiadne škody a že nebol zneužitý treťou stranou, ale v konečnom dôsledku boli donútený stiahnuť z obehu niekoľko miliónov CD a takisto museli vydať opravný patch ktorý by daný malware z používateľského počítača odstránil. Veľa zákazníkov podalo hromadné žaloby. Celé sa to skončilo mimosúdnym vyrovnaním a nie práve dobrou publicitou pre Sony BMG, postihnutí používatelia dostali odškodné za albumy alebo možnosť stiahnuť si dané albumy bez DRM ochrany.

Samotné DRM malo veľmi obmedzené možnosti kontroly kopírovania. Obmedzovalo prehrávanie len na Windows počítačoch a aj na tých sa tomu dalo veľmi ľahko zabrániť. Skladby mohli byť, s trochou námahy, bez problémov prehrávané alebo nahrávané.

V januári 2007 prestalo vydavateľstvo EMI vydávať hudobné CD s DRM ochranou s komentárom „cena DRM sa nevyrovná poskytovaným výsledkom“. EMI bolo posledným vydavateľstvom, ktoré tak urobilo, v súčasnosti nevydávajú žiadne veľké vydavateľstvá hudobné CD s DRM ochranou.

DRM a dokumenty

Enterprise DRM alebo ERM, firemné DRM, sa používa pri ochrane firemných dokumentov rôznych formátov, napr. Microsoft Word, PDF, AutoCAD súbory, e-maily, intranetové web stránky. ERDM je určené na to aby zabránilo neoprávnenému použitiu alebo zneužitiu firemných dokumentov, napr. priemyselná špionáž. Príkladom na EDRM systém je Microsoft's Rights Management Service. Ostatné spoločnosti zaoberajúce sa vývojom softvéru pre firemné použitie majú vlastné EDRM systémy.

Vodoznaky a metadáta

Digitálne vodoznaky a metadáta patria medzi DRM. Na rozdiel od väčšiny DRM systémov, sú nenápadné a nijako neobmedzujú základné práva používateľa. Ich efektívne využitie je hlavne pri identifikovaní dočasných vlastníkov práv, t. j. používateľov, ktorí ilegálne poskytli daný obsah. Metadáta môžu obsahovať meno používateľa, číslo účtu, adresu, e-mail,... DRM a právo

Systémy na digitálne riadenie autorských práv sú medzinárodné uznávané od roku 1996 podpísaním dohody WIPO Copyright Treaty (WCT). WCT bolo implementované vo väčšine členských štátov World Intellectual Property Organization, WIPO, Svetová organizácia intelektuálneho vlastníctva. V Spojených štátoch amerických je to Digital Millennium Copyright Act (DMCA), prijatý v roku 1998, v Európe sa o to stará Európska únia, ktorá to od roku 2001 požaduje od všetkých členských štátov. V roku 2006 prijal tento zákon aj francúzsky parlament, s dodatkom, že DRM systémy nesmú byť viazané na konkrétne zariadenie, formát súborov alebo počítačovú platformu.

Samotné organizácie zastupujúce tvorcov obsahu ako je MPAA alebo RIAA, používajú nečestné praktiky na chytanie internetových pirátov. Väčšina ich spôsobov je na hranici zákona.

Kritika

Ochrancovia občianskych slobôd namietajú, že presun kontroly používania médií zo spotrebiteľov na mediálny priemysel bude znamenať stratu existujúcich práv užívateľov, rovnako ako potlačenie inovácií v software. DRM vám môže napríklad znemožniť naripovať vaše CD alebo si urobiť záložnú kópiu, na ktorú by ste však ako spotrebiteľ mali mať právo. DRM ochrana je všeobecne spotrebiteľmi a združeniami chrániacimi ich práva a záujmy vnímané značne negatívne a je kritizovaná ako veľmi neefektívna a vo svojom dôsledku len šikanujúca poctivých užívateľov, kým obsah získaný nelegálnym spôsobom takouto ochranou netrpí a jeho používanie teda nie je obmedzené. Dokazuje to i relatívne chladná reakcia spotrebiteľov na ponuku takto chráneného obsahu i značný nárast predaja potom, čo napr. iTunes začal predávať hudbu i bez DRM. Všeobecne sa ukazuje, že DRM (aspoň u hudby) nesplnilo sledovaný cieľ, t. j. potlačiť neautorizované zdieľanie, ale paradoxne k rozvoju neautorizovaného zdieľania ešte viac prispelo, pretože spotrebiteľov až príliš obmedzuje a tí preto hľadajú alternatívne (a teda často nelegálne) cesty k získaniu obsahu, napr. výmenné siete.

Externé odkazy