Preskočiť na obsah

James Hansen

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
James Hansen
americký klimatológ
James Hansen
Narodenie29. marec 1941 (83 rokov)
Denison, Iowa, USA
Alma materUniversity of Iowa
Odkazy
Webstránkacolumbia.edu
CommonsSpolupracuj na Commons James Hansen

James E. Hansen (James Edward "Jim" Hansen; * 29. marec 1941, Denison, Iowa) je americký bádateľ v odbore vied o klíme. Od roku 1981 do roku 2013 bol riaditeľom Goddardovho inštitútu pre kozmický výskum (GISS) NASA. Je mimoriadnym profesorom na Earth Institute Kolumbijskej univerzity, kde vedie program Climate Science, Awareness and Solutions (Klimatická veda, povedomie a riešenia)[1]. Známym sa Hansen stal najmä v 80. rokoch ako jeden z prvých vedcov, ktorý vytrvalo varoval pred nebezpečenstvom globálneho otepľovania. Svoje pôsobenie v NASA skončil v apríli 2013, aby sa naďalej zasadzoval predovšetkým na politickej a právnej úrovni za zníženie emisií skleníkových plynov.[2][3]

Vzdelanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Hansenovi bol udelený v roku 1963 bakalársky titul s vyznamenaním z fyziky a matematiky na University of Iowa, jeho učiteľom bol James Van Allen. V roku 1965 absolvoval magisterským titulom v astronómií a v roku 1967 získal na tej istej univerzite doktorát. V rokoch 1965 a 1966 bol výmenným študentom na ústave astrofyziky na Univerzite v Kjóte.[4]  

Výskum

[upraviť | upraviť zdroj]

Ako vysokoškolského študenta v Iowe Hansena veľmi inšpiroval výskum vesmíru, ktorý viedol Van Allen. O desať rokov neskôr sa zameral na planetárny výskum, ktorý zahŕňal porozumenie možnej zmeny klímy v dôsledku ľudského vplyvu na zloženie zemskej atmosféry.

Jedno z ťažísk Hansenovej práce bol transport žiarenia v planetárnych atmosférach, a to najmä interpretácia družicových dát týkajúcich sa zemskej atmosféry a povrchu. Tieto údaje, ak sú správne analyzované, sú účinným spôsobom sledovania globálnej zmeny životného prostredia na Zemi.

Ďalšie ťažisko jeho výskumu bol vývoj a aplikácia numerických klimatických modelov pre lepšie pochopenie súčasnej klímy a možné dopady globálneho otepľovania.

V roku 1981 James Hansen zverejnil veľmi vplyvnú štúdiu, v ktorej sa zameral na dopady ľudstvom spôsobeného zvýšenia atmosférickej koncentrácie oxidu uhličitého, ktoré je možné očakávať v nasledujúcich desaťročiach.[5] Ak porovnáme jeho vtedajšie popisy s dnešnými pozorovaniami, zistíme nasledujúce:[6]

  • Hansen očakával, že sa globálna teplotná odchýlka v 90. rokoch zvýši natoľko, že sa jasne odlíši od prírodného šumu nameraných dát. A skutočne, už v druhej hodnotiacej správe IPCC z roku 1995 môžeme po prvý krát čítať, že existujú zrejmé doklady, že človek ovplyvňuje klímu.
  • Očakával oteplenie o 0,28 K až 0,45 K behom obdobia 1980 až 2010, čo je mierne pod pozorovaným oteplením o 0,48 K.
  • Očakával, že sa v oblastiach Severní Ameriky a Ázie objavia výrazné suchá. V Kalifornii bolo v rokoch 2012-2016 sucho naozaj extrémne, aj v porovnaní s predchádzajúcimi suchými obdobiami.[7][8]
  • Okrem toho očakával postupný rozpad ľadového príkrovu v Západnej Antarktíde. V skutočnosti už od začiatku 21. storočia pozorujeme rozpad ľadových šelfov a zrýchlenie toku ľadu ľadovcami a ľadovými prúdmi do oceánu (prvé pozorovanie sa týkalo ľadového šelfu Larsen).[9] 
  • Jeho očakávania otvorenia Severozápadného priejazdu sa tiež naplnilo, po prvý krát v roku 2007.

V roku 2008 Hansen uverejnil štúdiu, ktorá hovorí, že obsah oxidu uhličitého v zemskej atmosfére nesmie presahovať hodnotu 350 častíc na milión (ppm), ak má byť zabránené otepleniu cez 2 K a zvratom globálneho klimatického systému s nevratnými dôsledkami.[10][11]. Už od začiatku roku 2016 je globálna koncentrácia vyššia ako 400 ppm a naďalej stúpa [1], veľmi prekročila Hansenom uvádzanú hranicu.

V roku 2016 vyšla práca tímu 19 vedcov, ktorý viedol Hansen, rozoberajúca dôsledky tvorby vrstvy chladnej sladkej vody na povrchu oceánov v dôsledku topenia ľadových príkrovov. Medzi ne patrí zrýchlené topenie ľadu odspodu vplyvom zvýšenej teploty vody v stometrových hĺbkach, následný rýchlejší postup ľadu z pevniny do mora a teda zvyšovanie morskej hladiny, a tiež nebývalé silné cyklóny vplyvom vyššieho rozdielu teplôt medzi tropickými a miernymi šírkami.[12] Hansen zhřňa poučenie z tejto práce v krátkom videu.[13]

Politické aktivity

[upraviť | upraviť zdroj]
Zatknutie Hansena pri demonštrácií pri Bielom dome v roku 2011

23. júna 1988 vystúpil pred Výborom pre energiu a prírodné zdroje amerického Senátu a prehlásil, že globálne otepľovanie je „na 99 percent“ spôsobené nie prirodzenými výkyvmi, ale človekom uvoľnenými skleníkovými plynmi .[14][15]

Hansen obvinil vládu prezidenta George W. Busha a ním inštalovanej hlavy NASA Seana O'Keefa z opakovaných pokusov ovplyvniť jeho verejné názory na príčiny vzniku globálneho otepľovania. Podľa Hansena boli zamestnanci NASA v oblasti public relations inštruovaní, aby jeho komentáre a rozhovory preskúmavali, a Bushova administratíva tlačové správy súvisiace s klímou dodatočne upravovala, aby sa globálne otepľovanie javilo menej hrozivé.[16][17][18][19] Nebol v situácií, aby mohol slobodne prehovoriť, bez toho aby nasledovala protiakcia iných štátnych zamestnancov. V jednom zo svojich verejných vystúpení, vysielanom  televíznou stanicou CBS, povedal: „Za svojich viac než tri desiatky rokov v štátnej službe som nikdy nezažil také reštrikcie pri komunikácií vedcov s verejnosťou.“

Hansen sa angažuje okrem iného tiež proti ťažbe uhlia metódou odstraňovania vrcholov hôr v Raleigh County, West Virginia, a bol pri tom, ako aj pri iných akciách, niekoľkokrát zatknutý.[20]

V roku 2008 požadoval obžalovanie manažérov ropných a ťažobných spoločností, vrátane riaditeľov ExxonMobil a Peabody Coal pre „velezradu proti človeku a prírode“. Bojovali proti učeniu o globálnom otepľovaní podobne, ako sa tabakový priemysel snažil utajiť a popierať vzťah fajčenia a rakoviny.[21][22]

Vo februári 2012 predniesol prejav na TEDkonferenci.[23][24]

Hansen je veľvyslancom organizácie pre ochranu klímy 350.org,[25] ktorej meno sa odvodzuje od jeho štúdie ohľadne „bezpečného limitu“ obsahu CO2 v atmosfére. K dosiahnutiu tohoto cieľa podporuje zavedenie systému Poplatkov a dividend pre zníženie emisií CO2.[26]

James Hansen je jedným z hlavných podporovateľov a propagátorov Fee and Dividend, trhového mechanizmu, ktorý má za snahu znížiť uhlíkovú stopu spôsobenú ľudským pričinením. Jeho základom je postupne rastúca daň z fosílnych palív a následný návrat týchto príjmov verejnosti vo forme bežnej energetickej dividendy. Cieľom je motivovať na prechod na nízkouhlíkovú energiu.[27]

V roku 2013 Hansen v otvorenom liste, spolu s kolegami (Ken Caldeira, Kerry Emanuel a Tom Wigley), vyzval "k renesancií jadrovej energie"[28], pretože odpor proti jadrovým elektrárňam ohrozuje boj proti zmene klímy. Vedci apelovali na politikov a organizácie ochrancov životného prostredia po celom svete, aby sa zasadzovali o rozvoj bezpečnej jadrovej energetiky. "Nie je realistický spôsob, ako stabilizovať klímu bez významného podielu jadrovej energie," píšu vedci v liste. Riziká jadrovej energie sú totiž "rádovo nižšie" než nebezpečenstvo vyplývajúce z použitia fosílnych palív. V diskusií o budúcnosti energetickej politiky by mali rozhodovať fakty, nie emócie, apelujú Hansen a jeho kolegovia. V štúdií z r. 2013 porovnávajú riziká jadrových a fosílnych palív a vyslovujú sa pre jadrovú energiu oproti  fosílnej, keďže ide o technológie s výrazne nižším rizikom a emisiami.[29]

James Hansen se pripojil ako spolužalobca v procese proti Spojeným Štátom americkým (USA),[30] zastúpených ich prezidentom, ktorý započala skupina 21 detí a mladých ľudí v roku 2015, vrátane jeho vnučky Sophie (hovorovo Climate Kids ("Deti klímy")).[31] Skupinu zastupuje spoluzakladateľka mimovládnej organizácie Our Children's Trust Julia Olson. V novembri 2016 potvrdil okresný súd v Eugene (Oregon), že mladí ľudia majú Ústavou garantované právo na stabilný klimatický systém so zdravým, slobodným a prosperujúcim životom pre seba a svojich potomkov a pripustil tiež sťažnosť formálne; hlavné líčenie malo začať vo februári 2018,[32] ale vplyvom úsilia Trumpovej administratívy začne neskôr.[33]

V novembri 2017 sa James Hansen zúčastnil tlačovej konferencie Climate Matters, organizovanej The United Planet Faith & Science Initiative (UPFSI), kde sa zameral na tému "vedeckej zdržanlivosti", teda tendencie vedcov podhodnocovať dáta, vyhýbať sa kontroverzii a zľahčovať naliehavosť primeranej reakcie človeka na klimatickú zmenu. Tvrdí, že je nutné, aby sa vedci, ktorí analyzujú komplexný problém globálneho otepľovania a znečistenia životného prostredia uistili, že vyjednávači a verejnosť chápu reálnu situáciu. Upozorňuje na neefektívnosť Kjótskeho protokolu z roku 1997, ktorého účelom bolo zníženie emisií, no priniesol iba zastavenie rastu emisií v rozvinutých krajinách, a to sa stalo už v roku 1980. Ďalším scenárom, ktorý sa zaoberá problémom energetickej nerovnováhy na planéte, zapríčinenej pridávaním skleníkových plynov do atmosféry (relatívne konštantne tempom približne 0.04 W/m2 za rok), je scenár Medzivládneho panelu o zmene klímy RCP2,6, ktorý je navrhnutý tak, aby sa globálne otepľovanie udržalo pod 1,5°C, čo by vyžadovalo zníženie emisií o 3 % ročne a používanie vylepšených technológií v poľnohospodárstve a lesníctve. Hansen upozorňuje, že tento program nie je reálny, pokiaľ sa nezvýši cena fosílnych palív. Pri svojej práci spolupracoval s ekonómami a jednoznačne sa zhodli, že pokiaľ budú fosílne palivá lacné, k zmene nemôže dojsť. Podľa Hansena je potrebné navýšiť cenu fosílnych palív o to, čo ich používanie stojí spoločnosť (znečistenie ovzdušia, znečistenie vody a klimatická zmena) a následne prejdenie na alternatívy, ako obnoviteľná energia, energetická účinnosť či jadrová energia. [34]

Vyznamenania a ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Hansen bol v roku 1995 zvolený do Národnej Akadémie Vied. V roku 2001 získal prestížnu Heinzovu environmentálnu cenu za svoj výskum zmeny klímy. V tom istom roku bol poctený Americkou Geofyzikálnou Úniou vyznamenaním Roger Revell Medal. V roku 2007 mu bola udelená Dan David Prize dotovaná miliónom dolárov a Szilardova cena z Americkej Fyzikálnej Spoločnosti (APS).

V roku 2013 bola Hansenovi prepožičaná Ridenhouerova cena za odvahu  ako uznanie za to, že "odvážne a asertívne vyjadruje pravdu o klimatickej zmene, a to aj v dobe, kedy sa ho Bushova administratíva snažila ako riaditeľa Goddardovho inštitútu pre štúdium vesmíru umlčať a potrestať."[35]

Vybrané publikácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Stránka programu Klimatická věda, povědomí a řešení, http://csas.ei.columbia.edu/
  2. ↑ Justin Gillis: Climate Maverick to Quit NASA. In: The New York Times. 1. April 2013; abgerufen am 20. Mai 2013. 
  3. ↑ Christoph Seidler: Klimaforscher James Hansen: Die Nervensäge.
  4. ↑ Vlastní životopis Jamese Hansena, http://www.columbia.edu/~jeh1/hansencv_201708.pdf Archivované 2020-06-16 na Wayback Machine
  5. ↑ J. Hansen, D. Johnson, A. Lacis, S. Lebedeff, P. Lee, D. Rind, G. Russell: Climate Impact of Increasing Atmospheric Carbon Dioxide. Archivované 2017-01-03 na Wayback Machine In: Science. 213, Nr. 4511, 28. August 1981, S. 957. doi:10.1126/science.213.4511.957.
  6. ↑ Stefan Rahmstorf, Grant Foster, Anny Cazenave. Comparing climate projections to observations up to 2011. Environmental Research Letters, 12 2012, s. 044035. Dostupné online. DOI: 10.1088/1748-9326/7/4/044035.
  7. ↑ DEAMER, Kacey. California's Long Drought Has Killed 100 Million Trees. Live Science, 2016-12-07. Dostupné online [cit. 2018-03-23].
  8. ↑ BROWN, State of California, Governor. Top Story: California Drought [online]. drought.ca.gov, 2017-04-07, [cit. 2018-03-23]. Dostupné online. Archivované 2018-03-23 z originálu. (po anglicky)
  9. ↑ NASA larsen b ice shelf nearing its final act
  10. ↑ Target Atmospheric CO2: Where Should Humanity Aim?
  11. ↑ “Fact sheet: The need for mitigation.
  12. ↑ HANSEN, J.; SATO, M.; HEARTY, P.. Ice melt, sea level rise and superstorms: evidence from paleoclimate data, climate modeling, and modern observations that 2 °C global warming could be dangerous. Atmos. Chem. Phys., roč. 16, čís. 6, s. 3761 – 3812. Dostupné online [cit. 2018-01-03]. ISSN 1680 – 7324. DOI: 10.5194/acp-16-3761 – 2016.
  13. ↑ HANSEN, James. Ice Melt, Sea Level Rise and Superstorms Video Abstract [online]. Climate Science, Awareness and Solutions, 2016-03-21, [cit. 2018-01-24]. Dostupné online.
  14. ↑ Philip Shabecoff: Global Warming Has Begun, Expert Tells Senate.
  15. ↑ Ed Pilkington: Put oil firm chiefs on trial, says leading climate change scientist. In: The Guardian. 23. Juni 2008; abgerufen am 20. Mai 2013 (mit Faksimile von Hansens Statement als PDF; 4,038 MB). 
  16. ↑ Juliet Eilperin: Putting Some Heat on Bush.
  17. ↑ Andrew C. Revkin: Climate Expert Says NASA Tried to Silence Him.
  18. ↑ Klimawandel: US-Regierung soll Nasa-Experten zensiert haben.
  19. ↑ Rewriting The Science.
  20. ↑ Scott Finn: Hannah, Hansen arrested in mountaintop removal protest. In: West Virginia Public Broadcasting. 23. Juni 2009; abgerufen am 20. Mai 2013. 
  21. ↑ James Hansen: Twenty years later: tipping points near on global warming. In: The Guardian. 23. Juni 2008; abgerufen am 20. Mai 2013: „In my opinion, these CEOs should be tried for high crimes against humanity and nature.“ 
  22. ↑ Clayton Sandell: Global Warming 20 Years Later. In: ABC News. 23. Juni 2008; abgerufen am 20. Mai 2013 (Video; 2:18 min). 
  23. ↑ James Hansen: Why I must speak out about climate change (Warum ich über den Klimawandel sprechen muss) Archivované 2016-09-24 na Wayback Machine.
  24. ↑ Ben Lillie: Why I must speak out on climate change: James Hansen at TED2012.
  25. ↑ Die 350 Klimabotschafter Archivované 2015-12-08 na Wayback Machine von 350.org
  26. ↑ VAN DER ZEE, Bibi. James Hansen rails against cap-and-trade plan in open letter. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2010-01-12. Dostupné online [cit. 2018-01-24]. ISSN 0261-3077.
  27. ↑ The Basics of Carbon Fee and Dividend.
  28. ↑ Der Spiegel: Erderwärmung: Renommierte Klimaforscher fordern Renaissance der Kernkraft, 4.
  29. ↑ KHARECHA, Pushker A.; HANSEN, James E.. Prevented Mortality and Greenhouse Gas Emissions from Historical and Projected Nuclear Power. Environmental Science & Technology, 2013-05-07, roč. 47, čís. 9, s. 4889–4895. Dostupné online [cit. 2018-01-24]. ISSN 0013-936X. DOI: 10.1021/es3051197.
  30. ↑ deutschlandfunk.de, Das Feature, 28. September 2017, Harald Brandt: Die Ölindustrie auf der Anklagebank: Smoke and Fumes (Manuskript, PDF 192 KB Archivované 2017-09-28 na Wayback Machine, S. 9, 28. September 2017)
  31. ↑ ourchildrenstrust.org
  32. ↑ deutschlandfunk.de, Das Feature, 28. September 2017, Harald Brandt: Die Ölindustrie auf der Anklagebank: Smoke and Fumes (Manuskript, PDF 192 KB Archivované 2017-09-28 na Wayback Machine, 28. September 2017)
  33. ↑ Want to Stop Climate Change? Take 'Em to Court!. Bloomberg.com, 2018-03-19. Dostupné online [cit. 2018-03-23]. (po anglicky)
  34. ↑ Climate Matters Archivované 2018-03-06 na Wayback Machine.
  35. ↑ The Ridenhour Prizes: The Ridenhour Courage Prize 2013 – James Hansen. Archivované 2013-05-19 na Wayback Machine Abgerufen am 20. Mai 2013: „Dr. James Hansen, the 2013 recipient of The Ridenhour Courage Prize, was recognized for bravely and urgently telling the truth about climate change, even when the Bush administration tried to silence and penalize him as director of the Goddard Institute for Space Studies.“ 
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku James E. Hansen na českej Wikipédii.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=James_Hansen&oldid=7787397“