Peter Veľký

	Peter I. Veľký
Panovanie
Dynastia	Dynastia Romanovci
Panovanie	2. november 1682 – 8. február 1725 (podľa gregoriánskeho kalendára)
Korunovácia	25. jún 1682
Predchodca	Fiodor III.
Biografické údaje
Narodenie	9. jún 1672; Kremeľ, Moskva, Ruská ríša
Úmrtie	8. február 1725; Kremeľ, Moskva, Ruská ríša
Pochovanie	Archanjelský chrám, Moskva
Rodina
Potomstvo	Alexej Petrovič ; Anna Petrovna ; Alžbeta I. ; Natália Petrovna
Otec	Alexej I.
Matka	Natália Naryškinová
Odkazy
	Peter Veľký; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Peter I., nazývaný Veľký, celým menom Peter Alexejevič z rodu Romanovovcov (* 9. jún 1672, Moskva, Ruské cárstvo – † 8. február 1725, Petrohrad) bol od roku 1682 až do svojej smrti ruský cár, a od roku 1721 ruský imperátor.

Fakticky však vládol až od roku 1689. Najskôr formálne vládol spoločne so svojím chorým nevlastným bratom Ivanom V., v roku 1689 sa ujal skutočnej vlády, samotným vládcom sa stal až po Ivanovej smrti roku 1696. V roku 1724 sa spoluvlády nad Ruskom ujala jeho manželka Katarína I. Preslávil sa svojou snahou modernizovať Ruskú ríšu, a to v politickom, ekonomickom ako aj kultúrnom smere. Rusko za Petra Veľkého vstúpilo medzi skutočné európske veľmoci.

Mladosť

Peter Veľký sa narodil ako 14. dieťa ruského cára Alexeja I. V roku 1682 bol ruskou šľachtou vyhlásený za ruského cára a jeho matka Natália Naryškinová určená za regentku. Skutočnej moci v Rusku sa ale násilným prevratom chopila Petrova nevlastná sestra Sofia Alexejevna, ktorá sa opierala o podporu elitných vojenských jednotiek, tzv. strelcov. Pri prevrate bolo zavraždených niekoľko členov rodiny Naryškinovcov. Peter bol formálne prehlásený za cára, ale len ako spoluvládca svojho nevlastného a ťažko chorého brata Ivanom V. Detstvo Petra Veľkého bolo vyplnené mnohými traumatizujúcimi zážitkami, jeho príbuzní, priatelia i on sám sa ocital v neustálom fyzickom ohrození. Peter bol veľmi nadaným a talentovaným dieťaťom, prvé semienka záujmu a zvedavosti v ňom zasadil jeho učiteľ Nikita Zotov, ktorý bol i jeho dlhoročným priateľom. Peter sa všestranne zaujímal o dejiny, cirkevné spevy i geografiu. Veľké problémy mu však robilo učenie sa ruského a francúzskeho jazyka. V neskoršom veku sa naučil ešte holandsky. Keď Peter Veľký dospel, mal impozantnú postavu, meral cez dva metre.

Začiatok vlády

Petrova matka prinútila v roku 1689 svojho syna k sobášu s Evdokiou Fjodorovnou Lopuchinovou, manželstvo však bolo nešťastné. V tom istom roku sa proti Sofii sprisahala časť jednotiek strelcov a Peter sa prostredníctvom prevratu stal skutočným vládcom Ruska ako Peter I. Do smrti svojej matky roku 1694 bol od nej značne závislý, potom sa osamostatnil, no i tak stále formálne zdieľal vládu s Ivanom V., a to až do Ivanovej smrti v roku 1696. Svojho chorého brata mal údajne veľmi rád.

Peter Veľký pokračoval Sofiiných vojenských kampaniach namierených proti Osmanskej ríši, Krymskému chanátu a Tatárom obývajúcim stepi pri severnom pobreží Kaspického mora. Po skončení dvoch ťažení získalo Rusko strategický prístav Azov neďaleko ústia rieky Don.

V roku 1697 sa v utajení vydal na cesty do západoeurópskych krajín. Počas ciest sa zoznámil s technickým pokrokom v západnej Európe. Kontaktoval sa s významnými vojenskými a politickými osobnosťami, vedcami, umelcami, technikmi a pozval ich do Ruska, kde sa mali podieľať na celkovej modernizácii krajiny. Potom sa k nemu dostala správa o vzbure strelcov, odišiel teda späť do Ruska, kde vzbúrencov kruto potrestal. Jednotky strelcov nakoniec rozpustil a nevlastnú sestru Sofiu vykázal do kláštora. Ukončil tiež svoj manželský zväzok s Evdokiou.

Severná vojna

Expanzívnu politiku Peter Veľký začal prípravou na konflikt so Švédskom, ktoré v tejto dobe zaujímalo popredné postavenie medzi severskými aj všetkými európskymi krajinami. Zaistil vybudovanie silnej námornej flotily. Uzatvoril spojeneckú zmluvu s odporcami švédskeho vplyvu Poľskom a Dánskom. V roku 1700 začala severná vojna. Vojská Petra Veľkého najskôr boli v bitke pri Narve porazené Švédmi. Potom Peter Veľký využil oslabenie švédskej armády v dôsledku bojov s Poliakmi, urobil organizačné zmeny medzi ruskými oddielmi a prenikol do Livónska, kde sa zmocnil významných oporných bodov, Švédsku potom zabral aj niektoré severnejšie položené územia, okrem iného tiež ústie rieky Nevy do Fínskeho zálivu, kde dal v roku 1703 založiť budúcu novú ruskú metropolu – Petrohrad. Toto mesto sa malo stať výstavnou skriňou Ruskej ríše, symbolom nastávajúceho pokroku v Rusku (hlavným mestom Ruskej ríše sa Petrohrad stal v roku 1712.)

Švédi uskutočnili po ruských úspechoch v Livónsku nový pokus o porážku nepriateľa. Peter Veľký sa v bitkách pri Lesnej a Poltave dokázal ubrániť a výsledok vojny začal byť priaznivejší pre ruskú stranu. Severná vojna ale bola ukončená až podpísaním Nystadskej mierovej zmluvy (Treaty of Nystad) 28. apríla 1721, kedy Peter Veľký k Ruskej ríši pripojil celé územie sporného Livónska.

Nová vojna s Turkami

Roku 1711 začal Peter Veľký novú vojnu s Osmanskou ríšou s cieľom zmocniť sa severného pobrežia Čierneho mora (potom ako od Švédov vybojoval prístup k Baltu). Bol ale tureckou armádou porazený na rieke Prut a donútený vzdať sa skôr dobytých území vrátane prístavu Azov. Ruská ríša stratila aj kontrolu nad Záporožím.

Reformátor

V roku 1721 mu Senát dal titul „Peter Veľký, imperátor celého Ruska“. Na čele ruskej pravoslávnej cirkvi nechal ustanoviť svätú synodu, zbor najvyšších duchovných predstaviteľov. Nasledujúceho roku vytvoril systém zvláštnych hodností do ktorých zaradil ruskú šľachtu. Týmto krokom si zabezpečil jej poslušnosť a oddanosť cárovi. Absolutistickou krajinou s vládou samoderžavia ale Ruská ríša zostala aj napriek Petrovým reformám v štátnej a súdnej správe (vzniklo deväť kolégií vykonávajúcich vlastnú štátnu správu, samospráva bola posilnená vytvorením gubernií). Dôležitou mocenskou podporou pre Petra Veľkého bola aj tajná polícia. Ďalej zrušil staroslovanský kalendár a zaviedol juliánsky kalendár (nie však moderný gregoriánsky). Po zavedení juliánskeho kalendára rok 7209 sa stal rokom 1700. Používanie cyriliky nahradil azbukou (odmietol zavedenie latinky). Ruskej šľachte prikázal oholiť si brady a odporučil obliekať sa podľa európskych vzorov, čo sa väčšine spupných bojarov nepáčilo.

Posledné roky

Ešte v roku 1718 dal Peter Veľký umučiť svojho vlastného syna Alexeja, ktorý sa odmietol podriadiť otcovej vôli. Peter Veľký tak týmto krokom ukázal aj odvrátenú tvár veľkého ruského reformátora – bol nemilosrdný k akýmkoľvek náznakom odporu voči jeho absolútnej vláde. Petrova druhá manželka Katarína začala so svojim manželom spoluvládnuť Rusku ako cárovná v roku 1724. Keď o rok neskôr Peter Veľký zomrel, stala sa jeho nástupkyňou ako Katarína I.

Deti

Z prvého manželstva s Jevdokiou Fiodorovnou Lopuchinovou mal tri deti:

Alexej Petrovič (*18. jún 1690 – † 26. jún 1718), cárovič,
Alexander (* 3. október 1691 – † 14. máj 1692),
Pavol (*/† 1693)

Z druhého manželstva s Martou Skavronskou, neskôr Katarínou I. mal 12 detí, z ktorých ho prežili iba tri a z toho jedno iba o niekoľko dní:

Pavol (*/† 1705),
Peter (*/† 1706),
Katarína (* 1707 – † 1708),
Anna (* 27. január 1708 – † 15. máj 1728),
Alžbeta I. Petrovna (* 18. december 1709 – † 25. december 1761), ruská imperátorka,
Natália (* 20. marec 1713 – † marec 1715),
Margaréta (* 19. september 1714 – † 7. jún 1715),
Peter (* 28. október 1715 – † 25. apríl 1719),
Pavol (* 13. január 1717 – † 14. január 1717),
Natália (* 20. august 1718 – † 22. február 1725),
Peter (*/† 1723), ruský cárovič,
Pavol (*/† 1724), ruský cárovič.

Iné projekty

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Peter Veľký
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Peter Veľký

Vladárske tituly
Peter Veľký Romanovci
Predchodca Fiodor III.	cár, imperátor 1682 – 1725	Nástupca Katarína I.