Veta (jazykoveda)
Veta je základná syntaktická jednotka s uceleným významom, gramaticky usporiadaná a intonačne uzavretá. Presnejšie je to komplexná gramaticko-sémantická systémová jednotka, ktorá má povahu základnej komunikatívnej jednotky.
Veta sa skladá z vetných členov, ktoré v nej vytvárajú sklady.
Delenia
[upraviť | upraviť zdroj]Delenie 1
[upraviť | upraviť zdroj]- Výrazová stránka vety (ustálené usporiadanie jazykových prostriedkov do slov, slovných tvarov a viet)
- Sémantická stránka vety:
- gramatická sémantika (syntaktické vzťahy)
- vlastná vetná sémantika
- obsah vety:
- výpoveď vety o časti mimojazykovej skutočnosti
- členenie na už známe a ešte neznáme (aktuálne členenie vety)
- modálna stránka vety
- expresívna stránka vety
- sémantická štruktúra (konfigurácia sémantických prvkov vety daných kategoriálnymi komponentmi sémantiky lexikálnej jednotky)
Na Slovensku sa namiesto toho tradične rozlišuje:
- gramatická stavba vety (výrazová stránka plus obsah a význam), pri ktorej sa rozlišuje:
- gramatické jadro vety = spojenie podmetu a prísudku
- vedľajšie vetné členy = ostatné vetné členy
- sémantická stavba vety
Delenie 2
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa zloženia delíme vety na:
- Jednoduchá veta - má iba jeden prísudok a vyjadruje len jednu myšlienku. Delí sa na:
- holú vetu: má iba podmet a prísudok; napr. Žiak píše.
- rozvitú vetu: okrem podmetu a prísudku má aj vedľajšie – rozvíjacie vetné členy, pr. Dobrý žiak píše domácu úlohu.
- Zložená veta (súvetie) - je spojenie dvoch a viacerých viet.
Delenie 3
[upraviť | upraviť zdroj]Vyjadrením postoja hovoriaceho ku skutočnosti, teda podľa obsahu (modálnosti), delíme vety na:
- Oznamovacia veta: Obsahuje oznam. Má klesavú melódiu. Na konci píšeme bodku; pr. Pôjdeme spolu do školy.
- Opytovacia veta: Obsahuje otázku, na niečo sa pýtame, niečo zisťujeme. Má stúpavú alebo klesavú melódiu, klesavú keď sa začína opytovacími zámenami, stúpavú keď niečo zisťujeme. Na konci píšeme otáznik; napr. Pôjdeš so mnou dnes do školy?
- Rozkazovacia veta: Vyjadruje rozkaz. Má klesavú melódiu. Na konci píšeme výkričník. napr. Choďte dnes spolu do školy!
- Želacia veta: Vyjadruje želanie. Má stúpavo-klesavú melódiu. Na konci píšeme výkričník. pr. Poďme dnes do školy spolu!
- Zvolacia veta: Vyjadruje citové pohnutie, emóciu (strach, radosť atď.). Má stúpavú alebo stúpavo-klesavú melódiu. Na konci píšeme výkričník. napr. Tak sa mi to páči!
Delenie 4
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa členitosti delíme vety na:
- Jednočlenná veta– Gramatické jadro vety je nerozčlenené. Nemá zreteľnú podmetovú a prísudkovú časť. Hlavným členom je vetný základ, podľa ktorého delíme jednočlennú vetu na:
- slovesnú: pr. Prší. Cnie sa mi.
- neslovesnú: a tú ďalej na mennú; napr. Potraviny. alebo citoslovnú; pr. Hurá!
- Dvojčlenná veta – Gramatické jadro sa delí na podmetovú a prísudkovú časť.
- úplná: má vyjadrený aj podmet aj prísudok; napr. Peter príde.
- neúplná: nemá vyjadrený podmet (má ho zamlčaný); napr. (Ja) Neprídem.
Slovosled
[upraviť | upraviť zdroj]Slová vo vete sú usporiadané podľa istých pravidiel slovosledných princípov. Základný slovosledový princíp je aktuálne členenie vety (významová výstavba jej výpovede):
- Objektívne poradie jednotlivých častí výpovede: 1. východisko (známa časť) → 2. tranzitné členy (sprievodné) → 3. jadro výpovede (nové, relatívne neznáme)
- Subjektívne poradie sa používa najmä zo štylistických dôvodov: 1. jadro → 2. tranzitné členy → 3. východisko