Branná povinnosť
Branná povinnosť je povinnosť občana štátu pripravovať sa na obranu štátu a osobne sa zúčastňovať na plnení úloh armády.[1]
Podľa slovenského Zákona o brannej povinnosti č. 570 branná povinnosť predstavuje povinnosť podrobiť sa odvodu (zvyčajne vo veku 19 rokov – okrem prípadov, v ktorých zákon ustanovuje inak) a vykonať mimoriadnu (vojenskú) službu alebo alternatívnu službu.[2] Od roku 2016 je možné na Slovensku absolvovať dobrovoľnú vojenskú prípravu. [3]
História brannej povinnosti siaha až do staroveku, v mnohých krajinách pokračuje s rôznymi obmenami až do súčasnosti. Branná povinnosť, resp. povinná vojenská služba v modernom ponímaní bola zavedená po prvýkrát vo Francúzsku počas francúzskej revolúcie. Umožnila Francúzom vytvoriť početne silné armády, ktoré sa mohli postaviť zahraničným silám, ktoré ohrozovali revolúciu. Väčšina európskych krajín v dôsledku jeho efektivity tento systém neskôr okopírovala. Muži aj v čase mieru v určitom veku museli slúžiť 1-3 roky v aktívnej službe a následne prešli do zálohy, odkiaľ ich mohli povolať do aktívnej služby v prípade vojnového konfliktu.
Na začiatku 21. storočia, mnoho štátov všeobecnú brannú povinnosť zrušilo, a spolieha sa namiesto toho na menšie profesionálne armády s profesionálnymi vojakmi, ktorí do armády narukovali dobrovoľne. Existencia profesionálnych armád, ktoré sú menšie ako armády krajín s všeobecnou brannou povinnosťou pre všetkých mužov v určitom veku, však má svoje obmedzenia. Tieto krajiny zväčša musia zvažovať a predvídať budúce vojenské konflikty, v ktorých by s menšou armádou nemohli, napr. proti početnejšiemu nepriateľovi obstáť. Aj preto mnoho štátov, ktoré zrušili brannú povinnosť si stále si vyhradzuje právo obnoviť ju počas prípadného vojnového konfliktu alebo v dobe krízy.
Branná povinnosť je v modernej dobe považovaná viacerými skupinami obyvateľstva za kontroverznú. Je odsudzovaná kvôli výhrade svedomia v prípade vojnového konfliktu, z náboženských, filozofických alebo politických dôvodov. Alebo v prípadoch ak občania nesúhlasili s politikou vlády a boli proti vojnovému konfliktu (tzv. nepopulárne vojny) alebo z ideologických dôvodov, keď ju považujú za porušenie svojich individuálnych práv. Takto povolané osoby sa môžu vyhnúť službe, napr. tým, že opustia krajinu. Niektoré krajiny preto svoj branný systém prispôsobili tak, aby bol brancom umožnený výber alternatívnych služieb mimo bojové operácie alebo aj mimo armádu, ako je napr. civilná služba.
V niektorých krajinách, boli alebo aj naďalej sú branci povolávaní nielen do ozbrojených síl, ale aj do rôznych polovojenských organizácií, jednotiek ministerstva vnútra, polície alebo nebojovej civilnej obrany.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Branná povinnost. In: Vojenský výkladový slovník vybraných operačních pojmů. Vyškov : Správa doktrín Ředitelství výcviku a doktrín, 2005. 358 s. Dostupné online. S. 33. (po česky)
- ↑ Predpis č. 570/2005 Z. z. Zákon o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, [cit. 2014-01-27]. Dostupné online.
- ↑ Zákon 378/2015 Z. z. Dostupné online
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Branná povinnosť
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Conscription na anglickej Wikipédii.