Greifswald
Greifswald | ||
mesto | ||
Radnica a Dóm sv. Mikuláša
| ||
|
||
Štát | Nemecko | |
---|---|---|
Spolková krajina | Meklenbursko-Predpomoransko | |
Rieka | Ryck | |
Nadmorská výška | 5 m n. m. | |
Súradnice | 54°5′S 13°23′V / 54,083°S 13,383°V | |
Rozloha | 50,50 km² (5 050 ha) | |
Obyvateľstvo | 54 131 (31.12.2008) | |
Hustota | 1 071,9 obyv./km² | |
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
- letný čas | SELČ (UTC+2) | |
PSČ | 17489-17493 | |
Telefónna predvoľba | 03834 | |
Kód | HGW | |
Poloha mesta v Nemecku
| ||
Webová stránka: www.greifswald.de | ||
OpenStreetMap: mapa | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Greifswald je historické nemecké hanzové mesto v Meklenbursku-Predpomoransku s 54 131 obyvateľmi (31. 12. 2008). Na miestnej univerzite, založenej v roku 1456, študuje približne 12 tisíc študentov. V blízkosti mesta sú zrúcaniny kláštora, prírodná rezervácia Eldena a atomová elektráreň Greifswald, uzavretá v roku 1990.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Greifswald leží v plochej, nízko položenej krajine blízko ústia rieky Ryck do Baltského mora, zhruba uprostred medzi ostrovmi Rujana a Usedom.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Greifswald vznikol ako osada blízkeho kláštora Eldena, ktorý tu prevádzkoval ťažbu morskej soli odparovaním, a v roku 1250 získal od pomoranského grófa Wartislava III. mestské práva. Čoskoro potom sa stal slobodným prístavom, postavil hradby a hlavný mestský kostol sv. Jakuba (1263). V roku 1278 je po prvýkrát spomínaný ako člen Hanzy. V roku 1456 bola založená univerzita a v roku 1531 prišla do mesta reformácia. Počas tridsaťročnej vojny mesto utrpelo veľké škody: 1626 ho dobyl a vyplienil Albrecht z Valdštejna, v meste vypukol mor a roku 1631 ho dobyl švédsky kráľ Gustáv II. Adolf. Švédi potom vládli až do roku 1815, mesto však trpelo vojnami a až v roku 1747 sa podarilo po sto rokoch obnoviť chod univerzity.
Od roku 1815 patril Greifswald s celým Pomoranskom Prusku a od roku 1863 má železničné spojenie. V roku 1856 a 1927 došlo k ďalšiemu rozšíreniu univerzity, ktorá sa stala centrom mestského života. Počas vojny tu bol veľký zajatecký tábor a v roku 1945 sa mesto bez boja vzdalo Červenej armáde. V povojnovom období NDR historická časť mesta veľmi chátrala a asi polovica bola strhnutá a nahradená panelovou výstavbou. Po roku 1990 bola vykonaná rozsiahla obnova námestia a jeho okolia.
Doprava a hospodárstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Greifswald leží na železničnej trati Berlín – Stralsund a začína tu trať vedúca cez Usedom do poľského Świnoujście. Mesto má prístav a okolo mesta prechádza diaľnica A20. Chránená časť Baltského mora medzi ostrovmi Rujana a Usedom (Greifswalder Bodden) je obľúbená jachtármi a výroba jácht a plachetníc je – vedľa univerzity – najväčším zamestnávateľom v meste. Greifswaldské múzeum vykonáva aj reštaurovanie historických lodí.
Školstvo a kultúra
[upraviť | upraviť zdroj]Univerzita E. M. Arndta, pôvodne hlavne teologické učilište, má dnes viac ako 12 tisíc študentov (štyrikrát viac ako v roku 1991) a rad vedeckých ústavov, zameraných hlavne na moderné technológie a lekárstvo. Greifswald má stále divadlo, múzeum s galériou miestneho rodáka, romantického maliara C. D. Friedricha a koná sa tu rad festivalov.
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Hlavné námestie s radou historických domov je dnes opäť pýchou mesta
- Dóm sv. Mikuláša z roku 1263 je tehlová gotická stavba s barokovým zariadením
- Gotický kostol Panny Márie je z roku 1260 a kostol sv. Jakuba z roku 1280
- Malebné zrúcaniny stredovekého kláštora Eldena ležia blízko morského brehu asi 7 km východne od mesta.
Významné osobnosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Ulrich von Hutten (* 1488 - † 1523), humanista, šľachtický priekopník reformácie
- Ernst Moritz Arndt (* 1769 – † 1860), nemecký publicista a básnik
- Caspar David Friedrich (* 1774 – † 1840), nemecký maliar
- Friedrich Ludwig Jahn (* 1778 – † 1852), nemecký (pruský) pedagóg a vlastenec, priekopník moderného telocviku
- Otto von Bismarck (* 1815 – † 1898), budovateľ zjednoteného Nemecka, premiér Pruska a prvý nemecký kancelár
- Theodor Billroth (* 1829 - † 1894), nemecký chirurg
- Ulrich von Wilamowitz-Moellendorff (* 1848 – † 1931), nemecký klasický filológ, editor a predseda Pruskej akadémie vied
- Bernhard von Bülow (* 1849 - † 1929), nemecký kancelár
- Johannes Stark (* 1874 - † 1957), nemecký fyzik, držiteľ Nobelovej ceny
- Gerhard Domagk (* 1895 - † 1964), nemecký lekár, držiteľ Nobelovej ceny
- Ernst Mayr (* 1904 - † 2005), nemecko-americký biológ a teoretik evolúcie
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]- Angers, Francúzsko, 1994
- College Station, Texas, USA, 1995
- Goleniów, Poľsko, 1986
- Hamar, Nórsko, 1997
- Kotka, Fínsko, 1959
- Kristianstad, Švédsko, 1998
- Lund, Švédsko, 1990
- Newport News, Virgínia, USA, 2007
- Osnabrück, Nemecko, 1988
- Štetín, Poľsko, 1996
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Greifswald
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Ottův slovník naučný, heslo Greifswald. Sv. 1, str. 1
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Greifswald na českej Wikipédii.