Slovensko na olympijských hrách
Slovensko sa zúčastňuje olympijských hrách hier od roku 1994, kedy sa prvýkrát predstavilo na Zimných olympijských hrách 1994 v Lillehammeri, na Letných olympijských hrách štartovalo prvý raz v Atlante 1996. Pred vznikom samostatného Slovenska sa zúčastňovali slovenskí športovci olympijských hier vo výpravách Uhorska (1896 – 1912) a Česko-Slovenska (1920 – 1992).
Medailisti z Letných olympijských hier
[upraviť | upraviť zdroj]Éra Uhorska (1896 – 1912)
[upraviť | upraviť zdroj]Na prvých novovekých olympiádach štartovali rodáci zo Slovenska pod vlajkou Uhorska. Hneď prvé olympijské hry 1896 v Aténach priniesli medailové umiestnenie, atlét Alojz Szokol z Hronca[1] obsadil v behu na 100 metrov tretie miesto. Najúspešnejším uhorským olympionikom sa stal plavec Zoltán Halmaj z Dúbravy, na troch olympiádach získal 2 zlaté, 4 strieborné a 1 bronzovú medailu. Olympijským víťazom sa stal aj strelec Alexander Prokopp, rodák z Košíc. K celkovej medailovej bilancii Uhorska (11-11-8) prispeli slovenskí športovci viac ako tretinou cenných kovov (3-6-3).
- Zoltán Halmaj – plávanie, 50 y v. sp., 1904 St. Louis
- Zoltán Halmaj – plávanie, 100 y v. sp., 1904 St. Louis
- Sándor Prokopp – športová streľba, 1912 Štokholm
- Zoltán Halmaj – plávanie, 200 m v. sp., 1900 Paríž
- Zoltán Halmaj – plávanie, 4 000 m v. sp., 1900 Paríž
- Zoltán Halmaj – plávanie, 100 m v. sp., 1908 Londýn
- Zoltán Halmaj – plávanie, 4 x 200 m v. sp., 1908 Londýn
- Vojtech Zulawszky – šerm, 1908 Londýn
- Ľudovít Kmeťko – športová gymnastika, družstvá, 1912 Štokholm
- Alojz Szokol – atletika, 100 m, 1896 Atény
- Zoltán Halmaj – plávanie, 1 000 m v. sp., 1900 Paríž
- Mór Koczan – atletika, hod oštepom, Štokholm 1912
Éra Česko-Slovenska (1920 – 1992)
[upraviť | upraviť zdroj]Počnúc olympijskými hrami 1920 reprezentovali slovenskí športovci spoločný štát Čechov a Slovákov Česko-Slovensko. Hoci spočiatku bolo zastúpenie Slovákov v česko-slovenských výpravách minimálne, postupne ich počet narastal a prišli aj prvé úspechy v podobe cenných kovov. Prvé medaily, obe strieborného lesku získali na olympijských hrách 1936 v Berlíne zápasník Jozef Herda v gréckorímskom štýle a gymnastka Matylda Pálfyová v súťaži družstiev. Prvým olympijským víťazom sa stal boxer Július Torma v Londýne 1948, o štyri roky neskôr v Helsinkách 1952 ho napodobnil ďalší pästiar Ján Zachara [2]. Ďalšími, olympijským zlatom ovenčenými Slovákmi boli veslár Pavel Schmidt (1960) [3], cyklista Anton Tkáč (1976) po víťazstve nad legendárnym Danielom Morelonom [4] a futbalisti Stanislav Seman a František Kunzo (1980) [5].
Najúspešnejšie si slovenskí športovci počínali na olympijských hrách 1988 v Soule, boli to jediné Hry, na ktorých získali Slováci dve zlaté medaily a zároveň jediné olympijské hry, kde boli úspešnejší ako českí športovci. Z troch zlatých medailí vybojovali Slováci dve, atlét Jozef Pribilinec triumfoval v chôdzi na 20 km [6][7] a Miloslav Mečíř vyhral tenisový turnaj pri obnovenej olympijskej premiére „bieleho športu“ po 64 rokoch [8][9]. Miloslav Mečíř pridal k zlatu z dvojhry ešte bronz zo štvorhry a rovnaký kov získal aj zápasník Jozef Lohyňa. Zaujímavosťou je, že aj tretí zlatý medailista strelec Miroslav Varga mal po otcovi tiež slovenský pôvod a strieborný oštepár Jan Železný pôsobil v tom čase v Dukle B. Bystrica. Najpočetnejšie zastúpenie mali slovenskí športovci v česko-slovenskej výprave v Barcelone 1992. Posledných Hier v spoločnom česko-slovenskom drese sa zúčastnilo 71 športovcov zo Slovenska, no k medailovému zisku neprispeli.
- Július Torma – box, 1948 Londýn
- Ján Zachara – box, 1952 Helsinki
- Pavel Schmidt – veslovanie, dvojskif, 1960 Rím
- Anton Tkáč – dráhová cyklistika, šprint, 1976 Montreal
- Stanislav Seman, František Kunzo – futbal, 1980 Moskva
- Jozef Pribilinec – atletika, chôdza na 20 km, 1988 Soul
- Miloslav Mečíř – tenis, dvojhra, 1988 Soul
- Jozef Herda – zápasenie, gréckorímsky štýl, 1936 Berlín
- Matylda Pálfyová – športová gymnastika, družstvá, 1936 Berlín
- Bohumil Golian, Jozef Labuda – volejbal, 1964 Tokio
- František Schmucker, Anton Švajlen, Anton Urban, Vladimír Weiss, Ľudovít Cvetler, Ján Geleta, Vojtech Masný, Štefan Matlák, Ivan Mráz – futbal, 1964 Tokio
- Marianna Némethová-Krajčírová – športová gymnastika, družstvá, 1964 Tokio
- Marianna Némethová-Krajčírová – športová gymnastika, družstvá, 1968 México
- Peter Pospíšil, Vincent Lafko, Andrej Lukošík – hádzaná, 1972 Mníchov
- Imrich Bugár – atletika, hod diskom, 1980 Moskva
- Alena Kyselicová, Iveta Šranková, Viera Podhányiová – pozemný hokej, 1980 Moskva
- Mikuláš Athanasov – zápasenie, gréckorímsky štýl, 1952 Helsinki
- Július Toček – veslovanie, osma, 1964 Tokio
- Bohumil Golian – volejbal, 1968 México
- Eva Šuranová – atletika, skok do diaľky, 1972 Mníchov
- Ján Franek – box, 1980 Moskva
- Dušan Poliačik – vzpieranie, 1980 Moskva
- Dan Karabin – zápasenie, voľný štýl, 1980 Moskva
- Július Strnisko – zápasenie, voľný štýl, 1980 Moskva
- Miloslav Mečíř – tenis, štvorhra, 1988 Soul
- Jozef Lohyňa – zápasenie, voľný štýl, 1988 Soul
Éra samostatného Slovenska
[upraviť | upraviť zdroj]Po zimnej premiére v Lillehammeri 1994 sa samostatné Slovensko prvý raz predstavilo aj na letných olympijských hrách 1996 v Atlante, kde športový svet oslávil storočnicu novovekých olympijských hier. Na otvárací ceremoniál nastúpila výprava 71 športovcov pod slovenskou vlajkou v rukách zápasníka Jozefa Lohyňu, ktorý plnil túto čestnú úlohu aj v Barcelone 1992. Prvú medailu, bronzovú vystrieľal Jozef Gönci v ľubovolnej malokalibrovke 25. júla 1996, historické prvé zlato získal o dva dni neskôr 17-ročný Michal Martikán [10] vo vodnom slalome, ktorý v Atlante odštartoval svoju obdivuhodnú olympijskú kariéru. Medailovú zbierku skompletizoval v posledný deň olympiády kanoista Slavomír Kňazovický.
V Sydney 2000 sme získali päť medailí, všetky sa zrodili na vode a vo vode. Bratia Peter a Pavol Hochschornerovci vybojovali svoje prvé olympijské zlato, Martina Moravcová „vylovila“ z plaveckého bazéna dve strieborné medaily, Michal Martikán a Juraj Minčík sa zaslúžili o historický moment tým, že prvý raz v histórii stáli na olympijskom stupni víťazov v individuálnej disciplíne dvaja Slováci.
Z OH 2004 v Aténach sme priviezli o jeden cenný kov viac. Opäť zabrali kanoisti na divokej vode, Peter a Pavol Hochschornerovci obhájili titul olympijských šampiónov a kajakárka Elena Kaliská sa stala prvou Slovenkou, ktorá získala olympijské víťazstvo. Striebro pridali „tradičný“ medailista Michal Martikán a prekvapivo džudista Jozef Krnáč, bronzom boli ocenení Jozef Gönci a štvorkajak na 1 000 m.
Zatiaľ najúspešnejšie boli pre Slovensko OH 2008 v Pekingu, medailí bolo znovu šesť, ale tri so zlatým leskom a tri strieborné, v medailovom poradí krajín nás zaradilo na 26. miesto. Naši vodáci úplne ovládli súťaže vo vodnom slalome, keď vyhrali tri zo štyroch disciplín [11]. Najskôr sa Michal Martikán po 12 rokoch vrátil na olympijský trón a potom prišiel 15. august 2008, ktorý sa zlatými písmenami zapísal do histórie slovenského športu. V priebehu 35 minút sme oslavovali dvojnásobné prvenstvo, Peter a Pavol Hochschornerovci dosiahli tretím triumfom zlatý olympijský hetrik a Elena Kaliská suverénne obhájila prvenstvo z Atén 2004, pred druhou v poradí mala rekordný náskok 14,3 sekundy. Štvorkajak sa posunul na druhú priečku, rovnaký kov vystrieľala Zuzana Štefečeková v trape a voľnoštýliar David Musuľbes. Musuľbes, v drese Ruska olympijský víťaz zo Sydney 2000, sa stal prvým športovcom pochádzajúcim zo zahraničia, ktorý získal olympijskú medailu pre Slovensko, po prehre v semifinále s Uzbekom Tajmazovom získal bronz, ktorý bol po neskoršom dopingovom náleze Tajmazova zmenený na striebro.
Olympijské hry 2012 v Londýne znamenali ústup z pozícií, prvýkrát sme sa vracali bez zlata, za pozornosť však stojí niekoľko pozoruhodných zápisov do olympijskej histórie. Michal Martikán získal medailu aj na svojej piatej olympiáde, čím sa stal prvým mužom v histórii OH, ktorý stál na stupni víťazov na piatich Hrách za sebou v tej istej individuálnej disciplíne [12][13]. Bratia Peter a Pavol Hochschornerovci potvrdili ziskom bronzu svoje historické prvenstvo najúspešnejších slovenských olympionikov. Štafetu najúspešnejšieho športu prevzali od vodných slalomárov strelkyne, Zuzana Štefečeková obhájila svoju pozíciu z Pekingu 2008, bronz pridala Danka Barteková.
Olympijské hry v Riu de Janeiro 2016 boli návratom k lepším medailovým výsledkom slovenských reprezentantov. Do Ria cestovalo 51 slovenských športovcov, ktorí získali 2 zlaté a 2 strieborné medaily. Najúspešnejším slovenským športom na OH bol opäť vodný slalom. Bratranci Ladislav a Peter Škantárovci nadviazali na úspechy bratov Hochschornerovcov ziskom zlata v „našej“ parádnej disciplíne C-2 a Matej Beňuš pridal striebro v C-1. Vo vodnom slalome bolo Slovensko na OH v Riu najúspešnejšou krajinou, na bodovaných priečkach sa umiestnili aj Jana Dukátová v K-1 žien (4.) a Jakub Grigar v K-1 mužov (5.). Na stupňoch víťazov znovu nechýbal ani slovenský štvorkajak na 1 000 m, v zložení Denis Myšák, Tibor Linka, Erik Vlček, Juraj Tarr získal striebornú medailu. O historický zápis sa postaral Matej Tóth suverénnym víťazstvom v chôdzi na 50 km [14]. Bola to prvá medaila z atletiky na olympijských hrách v ére samostatného Slovenska a tiež prvá zlatá medaila, ktorú Slovensko získalo v novodobej histórii z iného športu ako vodný slalom.
Na olympijských hrách 2020 v Tokiu, ktoré sa z dôvodu pandémie COVID-19 konali o rok neskôr, získalo Slovensko znovu štyri medaily. Jediné zlato si po dvoch striebrach z predchádzajúcich Hier vystrieľala Zuzana Rehák-Štefečeková v športovej streľbe [15]. Na medailovú tradíciu na divokej vode nadviazal ziskom striebra Jakub Grigar v disciplíne K-1, rovnaký kov priviezol nečakaný medailista golfista Rory Sabbatini, rodák z Južnej Afriky so slovenským občianstvom. Bronzovú medailu, tentoraz na 500 metrovej trati vybojoval štvorkajak, pre Erika Vlčeka to bola už štvrtá olympijská medaila.
Na olympijské hry v Paríži 2024 sme vyslali dosiaľ najmenšiu výpravu v počte 28 športovcov. Jediný cenný kov bronzového lesku získal Matej Beňuš vo vodnom slalome v kategórii C-1, ktorý sa vrátil po ôsmich rokoch na stupne víťazov. Tesne za medailovými priečkami ostali vodná slalomárka Zuzana Paňková, tenistka Anna Karolína Schmiedlová a streľkyňa Vanesa Hocková v disciplíne skeet, kde sme mali vo finále dvojnásobné zastúpenie. Danka Barteková, medailistka z OH 2012 obsadila šieste miesto. Skejtbordista Richard Tury obsadil pekné 5. miesto v disciplíne street, ako najlepší Európan.
Prehľad medailí
Medailisti zo Zimných olympijských hier
[upraviť | upraviť zdroj]Éra Česko-Slovenska (1920 – 1992)
[upraviť | upraviť zdroj]Zimné olympijské hry mali svoju premiéru v roku 1924 v Chamonix, no prví Slováci – hokejista Ladislav Troják a lyžiar Lukáš Michalák – sa predstavili až v Garmisch-Partenkirchene 1936. Ladislav Troják, prvý a dlhé roky aj jediný Slovák v česko-slovenskej hokejovej reprezentácii bol v roku 1948 v St. Moritzi členom strieborného tímu ČSR. Jediným slovenským víťazom na „bielej“ olympiáde sa stal krasokorčuliar Ondrej Nepela [16], jeden z dvoch olympijských víťazov česko-slovenskej éry (tým druhým bol český skokan na lyžiach Jiří Raška). Najusilovnejším zberateľom medailí bol legendárny hokejový brankár Vladimír Dzurilla, držiteľ jednej striebornej a dvoch bronzových kovov. Jedinou Slovenkou s medailou zo ZOH bola bežkyňa na lyžiach Gabriela Svobodová, jej dcéra Gabriela Koukalová bola úspešnou českou olympioničkou [17].
- Ladislav Troják – ľadový hokej, 1948 St. Moritz
- Karol Divín – krasokorčuľovanie, 1960 Squaw Valley
- Vladimír Dzurilla, Jozef Golonka – ľadový hokej, 1968 Grenoble [18]
- Gabriela Svobodová – behy na lyžiach, 4 x 5 km, 1984 Sarajevo
- Vincent Lukáč, Dárius Rusnák, Igor Liba, Dušan Pašek – ľadový hokej, 1984 Sarajevo [19]
- Vladimír Dzurilla, Jozef Golonka, František Gregor – ľadový hokej, 1964 Innsbruck
- Vladimír Dzurilla, Rudolf Tajcnár – ľadový hokej, 1972 Sapporo
- Jozef Sabovčík – krasokorčuľovanie, 1984 Sarajevo
- Igor Liba, Róbert Švehla, Peter Veselovský, Jaromír Dragan – ľadový hokej, 1992 Albertville
Éra samostatného Slovenska
[upraviť | upraviť zdroj]Olympijskú premiéru zažilo Slovensko v Lillehammeri na Zimných olympijských hrách 1994, považovaných za najkrajšie v histórii. Výpravu 42 športovcov viedol na otváracom ceremoniáli kapitán hokejového mužstva Peter Šťastný. Do historických štatistík sme si pripísali prvé olympijské body za dve 6. miesta zásluhou biatlonistky Martiny Jašicovej a mužstva hokejistov, ktoré vyhralo bez prehry svoju základnú skupinu, keď nás nedokázali poraziť ani neskorší finalisti turnaja. So Švédskom sme v úvodnom zápase remizovali 4:4 a nad Kanadou sme vyhrali 3:1. O postup do semifinále nás pripravilo až v predĺžení štvrťfinálového stretnutia Rusko (2:3). Slováci ovládli individuálne štatistiky, len 19-ročný Miroslav Šatan sa s 9 gólmi stal najlepším strelcom a len o dva roky starší Žigmund Pálffy zase najproduktívnejším hráčom celého olympijského turnaja [20].
Na ďalších dvoch olympiádach sa darilo najmä našim biatlonistkám, v Nagane 1998 obsadili 4. miesta Soňa Mihoková v pretekoch na 7,5 km a štafeta na 4×7,5 km , v Salt Lake City 2002 bola štafeta piata. Hokejisti na týchto dvoch olympiádach doplatili na nespravodlivý hrací model, keď museli absolvovať kvalifikačný predturnaj bez našich najlepších hráčov z NHL, výsledkom čoho boli 10. resp. 13. miesto, zďaleka nezodpovedajúce kvalitám nášho športu č. 1. Aj preto došlo v Turíne 2006 ku zmene, hral sa len hlavný turnaj, Slovensko vyhralo suverénne svoju základnú skupinu bez straty bodu, vo štvrťfinále však prehra s Českom 1:3 [21] znamenala stop medailovým nádejám a konečné 5. miesto. Rovnaké umiestnenie dosiahol aj biatlonista Marek Matiaško v pretekoch na 20 km. V Turíne sme sa tešili z prvej medaily na zimných Hrách, 16. februára 2006 získal striebornú medailu snoubordista Radoslav Židek v disciplíne snoubordkros [22].
Na ZOH 2010 vo Vancouveri sme sa dočkali prvého olympijského víťaza v ére samostatnosti. 13. februára 2010, v úvodný deň olympijských zápolení, Anastasia Kuzminová, rodáčka z ruského Ťumenu získala pre Slovensko zlato v šprinte na 7,5 km [23] a o tri dni neskôr pridala aj striebro zo stíhacích pretekov na 10 km. Medailovú zbierku doplnil bronzovým kovom aj zástupca mužského biatlonu Pavol Hurajt, fantastickým výkonom v pretekoch na 15 km. Na medailu siahalo aj mužstvo hokejistov, po výhre nad obhajcami olympijského zlata Švédskom (4:3) postúpili do semifinále, kde podľahli Kanade 2:3 [24]. V zápase o bronz viedli po druhej tretine nad Fínskom 3:1, potom však inkasovali štyri góly a po prehre 3:5 [25] obsadili nevďačné 4. miesto, to však bolo až do roku 2022 najlepším umiestnením našich hokejistov na olympijskom ľade. Pavol Demitra bol s 10 bodmi najproduktívnejším hráčom turnaja, vybrali ho aj do All-Star tímu [26].
Anastasia Kuzminová na ZOH 2014 v Soči obhájila zlato z Vancouvru s takmer 20-sekundovým náskokom [27], stala sa tak prvou biatlonistkou v histórii, ktorá úspešne zopakovala prvenstvo v individuálnej disciplíne. Na lepšie časy slovenského alpského lyžovania sa zablyslo zásluhou Adama Žampu, piateho v slalome a šiesteho zo superkombinácie.
ZOH 2018 v Pchjongčchangu boli pre slovenský šport zatiaľ najúspešnejšie. Opäť žiarila Anastasia Kuzminová, ktorá získala zlato v pretekoch s hromadným štartom a dve strieborné medaily zo stíhacích a vytrvalostných pretekov. Stala sa tak najúspešnejšou ženou v histórii biatlonu na ZOH v individuálnych disciplínach a zároveň prvou, ktorá si vybojovala medailu v každej zo štyroch individuálnych disciplín [28]. Paulína Fialková bola piata v pretekoch na 15 km a spolu s Kuzminovou, Ivonou Fialkovou a Teréziou Poliakovou obsadili v štafete 4×6 km senzačné 5. miesto. Naopak 5. miesto Petry Vlhovej v kombinácii len zmiernilo sklamanie z 13. priečok v slalome a obrovskom slalome. Hokejový turnaj sa prvýkrát od roku 1998 konal bez účasti hráčov NHL. Hokejisti Slovenska vstúpili do turnaja senzačnou výhrou 3:2 nad neskoršími olympijskými šampiónmi z Ruska, štartujúcimi pod názvom Olympijskí športovci z Ruska, pre ktorých to bola jediná prehra na ceste za zlatom. Po dvoch tesných prehrách s USA a Slovinskom naši hokejisti obsadili v skupine posledné miesto a v predkole play-off sme opäť prehrali s USA 1:5.
Na ZOH 2022 v Pekingu prišla konečne veľká chvíľa pre Petru Vlhovú, stala sa olympijskou víťazkou v slalome, hoci po 1. kole bola až na 8. mieste so stratou 72 stotín sekundy na prvú priečku [29]. Historický úspech v podobe bronzovej medaily, vôbec prvej olympijskej pre náš hokej dosiahlo mužstvo hokejistov. V základnej skupine obsadili 3. miesto, v play-off vyradili najskôr Nemecko, strieborné z predchádzajúcich ZOH 2018 (4:0), vo štvrťfinále USA (3:2 po sn) a v zápase o 3. miesto sme zdolali hladko 4:0 Švédsko [30]. Juraj Slafkovský sa stal najproduktívnejším a najužitočnejším hráčom turnaja, zároveň ho zaradili spolu s brankárom Patrkom Rybárom do All-Star tímu [31]. Medzi lídrov mužstva patrili tiež Marek Hrivík a Peter Cehlárik.
Prehľad medailí
Olympijské hry | Medaila, meno | Šport, disciplína |
---|---|---|
Radoslav Židek | snoubording, snoubordkros | |
Anastasia Kuzminová Anastasia Kuzminová Pavol Hurajt |
biatlon, šprint 7,5 km biatlon, stíhacie preteky 10 km biatlon, 15 km s hromadným štartom | |
Anastasia Kuzminová | biatlon, šprint 7,5 km | |
Anastasia Kuzminová Anastasia Kuzminová Anastasia Kuzminová |
biatlon, 12,5 s hromadným štartom biatlon, stíhacie preteky 10 km biatlon, vytrvalostné preteky 15 km | |
Petra Vlhová Slovensko |
alpské lyžovanie, slalom ľadový hokej, muži |
Najúspešnejší slovenskí olympionici
[upraviť | upraviť zdroj]Letné olympijské hry
Meno | Šport | Roky | |||
Peter Hochschorner Pavol Hochschorner |
vodný slalom | 2000 – 2012 | |||
Zoltán Halmaj | plávanie | 1900 – 1908 | |||
Michal Martikán | vodný slalom | 1996 – 2012 | |||
Elena Kaliská | vodný slalom | 1996 – 2012 | |||
Zuzana Rehák-Štefečeková | športová streľba | 2008 – 2021 | |||
Miloslav Mečíř | tenis | 1988 |
Zimné olympijské hry
Meno | Šport | Roky | |||
Anastasia Kuzminová | biatlon | 2010 – 2018 | |||
Ondrej Nepela | krasokorčuľovanie | 1972 | |||
Petra Vlhová | alpské lyžovanie | 2022 | |||
Vladimír Dzurilla | ľadový hokej | 1964 – 1972 | |||
Jozef Golonka | ľadový hokej | 1964 – 1968 | |||
Igor Liba | ľadový hokej | 1984 – 1992 |
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Olympijské hry mládeže
- Slovensko na Svetových hrách
- Slovensko na Univerziádach
- Slovensko na Európskom olympijskom festivale mládeže
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Ján Grexa - Ľubomír Souček: Slovensko v znamení piatich kruhov, 2007
- Marián Šimo, Anton Zerer: Atlanta 96 Hry XXVI. olympiády, Šport, 1996
- Anton Zerer: Atény 2004 Hry XXVIII. olympiády, TIMY, 2004
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Naši olympijskí medailisti a olympionici Archivované 2014-04-04 na Wayback Machine
- Medailisti v drese Uhorska a Česko-Slovenska Archivované 2014-04-04 na Wayback Machine
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ . Dostupné online. Archivované 2014-12-24 z originálu.
- ↑ Zachara získal Československu sedmou zlatou medaili [online]. archiv.ucl.cas.cz, 3. 8. 1952. Dostupné online.
- ↑ Zlatá medaile dvojskifu Kozák-Schmidt [online]. archiv.ucl.cas.cz, 4. 9. 1960. Dostupné online.
- ↑ Tkáč vítězem cyklistického sprintu [online]. archiv.ucl.cas.cz, 26. 7. 1976. Dostupné online.
- ↑ Pred 40 rokmi, 19. júla 1980, sa začali olympijské hry v Moskve – jediné v histórii vo Východnej Európe a jediné v krajine tzv. Sovietskeho bloku
- ↑ Legendárny chodec Jozef Pribilinec presne pred 30 rokmi získal zlato na OH 1988 v Soule
- ↑ Zlatá Pribilincova radost [online]. archiv.ucl.cas.cz, 24. 9. 1988. Dostupné online.
- ↑ Mečíř olympijským vítězem [online]. archiv.ucl.cas.cz, 1. 10. 1988. Dostupné online.
- ↑ Legendárny tenisový olympijský šampión Miloslav Mečíř oslavuje 19. mája 60
- ↑ Čechove varovania nebrali vážne. Tínedžer Martikán šokoval svet
- ↑ Pred rokom svitol najsilnejší deň
- ↑ Martikán má medailu aj z piatej olympiády. Získal bronz!
- ↑ Michal Martikán ako prvý muž v histórii OH získal v tej istej individuálnej disciplínu už piatu medailu – v C1 bronzový za Francúzom Estanguetom a Nemcom Tasiadisom!
- ↑ Fantastický Tóth! Súperov zničil v závere a má zlato
- ↑ Tokio 2020: Fantázia! Zuzana Rehák-Štefečeková získala zlatú olympijskú medailu
- ↑ Prvý Slovák so zlatom zo ZOH: 50 rokov od triumfu Ondreja Nepelu v Sappore
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ 20 let čekali čs. hokejisté na druhou olympijskou stříbrnou medaili [online]. archiv.ucl.cas.cz, 18. 2. 1968. Dostupné online.
- ↑ Sovieti sa báli česko-slovenských hokejistov namiesto Tatier v Sarajeve
- ↑ NAŠI HOKEJISTI SENZÁCIOU HIER
- ↑ Slováci prehrali s Českom 1:3
- ↑ Snoubordista Židek má striebro!
- ↑ Kuzminová získala prvé olympijské zlato pre samostatné Slovensko!
- ↑ Slovensko - Kanada 2:3, bojovali sme do poslednej sekundy
- ↑ Slováci skončili bez medailí. Bronz majú Fíni po výhre 5:3
- ↑ Demitra je v All-Star tíme. Ako druhý Slovák vyhral kanadské bodovanie hier
- ↑ Zlaté Soči! Anastasia Kuzminová obhájila titul z Vancouveru
- ↑ Kuzminová nulu nedala, ale stala sa legendou
- ↑ Petra Vlhová je olympijská víťazka v slalome
- ↑ Historický úspech! Slováci zvládli veľký boj a majú bronzové medaily
- ↑ Slafkovský získal cenu MVP, do All Star tímu sa dostal aj Rybár