Turingova cena
| Cena A. M. Turinga | |
 Plastika Alana Turinga v Bletchley Parku od Stephena Kettla | |
| Udeľované | za trvalý technický prínos počítačovej komunite |
|---|---|
| Sponzor | |
| Krajina | USA |
| Udeľuje | Association for Computing Machinery |
| Cena | 1 000 000 USD |
| Prvý ročník | 1966 (pred 58 rokmi) |
| Posledný ročník | 2021 |
| Web stránka | amturing.acm.org |
Cena A. M. Turinga (angl. ACM A.M. Turing Award) je ocenenie, udeľované každoročne Asociáciou výpočtovej techniky (ACM) jednotlivcom za ich technický prínos počítačovej komunite. Prínos by mal mať trvalú a výraznú dôležitosť pre celý odbor. Väčšina ocenených osobností boli počítačoví vedci.
Cena je pomenovaná po Alanovi Mathisonovi Turingovi (1912 – 1954), britskom matematikovi, ktorý je považovaný za jedného zo zakladateľov modernej počítačovej vedy. Turingova cena sa niekedy označuje ako Nobelova cena informatiky, lebo je najdôležitejším ocenením v tomto odbore.
Do roku 2006 Turingovu cenu sponzorovala spoločnosť Intel vo výške 100 000 USD. V rokoch 2007 – 2013 cenu sponzorovali Intel a Google, jej výška bola 250 000 USD. Od roku 2014 je sponzorom Google a cena je vo výške 1 000 000 USD.[1]
Zoznam držiteľov [2]
[upraviť | upraviť zdroj]| Rok | Držiteľ | Prínos |
|---|---|---|
| 1966 | Alan Perlis | pokročilé metódy programovania, tvorba prekladačov |
| 1967 | Maurice Wilkes | ukladanie programov vnútorne, práca ako používať programové knižnice |
| 1968 | Richard Hamming | numerické metódy, systémy automatického kódovania, kódy pre detekciu a opravu chýb |
| 1969 | Marvin Minsky | umelá inteligencia |
| 1970 | James H. Wilkinson | numerická analýza, lineárna algebra, „spätná“ (reverzná) analýza chýb |
| 1971 | John McCarthy | pokroky vo výskume umelej inteligencie |
| 1972 | Edsger Dijkstra | veda a umenie programovacích jazykov (je významný spolutvorca ALGOLu a položil základy formálnych definícii programovacích jazykov) |
| 1973 | Charles Bachman | databázové technológie |
| 1974 | Donald Knuth | analýza algoritmov a návrh programovacích jazykov, spoluúčasť na knihách angl. The Art of Computer Programming |
| 1975 | Allen Newell a Herbert Simon | umelá inteligencia, psychológia ľudského vnímania, spracovanie zoznamov |
| 1976 | Michael Oser Rabin a Dana Scott | z práce Finite Automata and Their Decision Problem za ideu nedeterministické počítače |
| 1977 | John Backus | vysokoúrovňové programovanie, formálne metódy špecifikácie programovacích jazykov (významne spolupracoval na FORTRANe) |
| 1978 | Robert Floyd | metodológia tvorby účinného a spoľahlivého softvéru, rozvoj ďalších podkategórii počítačovej vedy: parsovanie, sémantiky programovacích jazykov, verifikácia, syntéza a analýza algoritmov |
| 1979 | Kenneth Iverson | programovacie jazyky a matematická notácia, implementácia interaktívnych systémov, výukové využitie APL, teória a prax programovacích jazykov |
| 1980 | C. A. R. Hoare | definícia a návrh programovacích jazykov |
| 1981 | Edgar Frank Codd | systémy pre riadenie bázy dát, najmä relačná databáza |
| 1982 | Stephen Cook | výpočtová zložitosť |
| 1983 | Ken Thompson a Dennis Ritchie | všeobecná teória operačných systémov, implementácia operačného systému Unix |
| 1984 | Niklaus Wirth | vývoj programovacích jazykov EULER, ALGOL-W, MODULA, Pascal |
| 1985 | Richard Karp | teória algoritmov, najmä teória NP-úplnosti |
| 1986 | John Hopcroft a Robert Tarjan | návrh a analýza algoritmov a dátových štruktúr |
| 1987 | John Cocke | teória prekladačov, architektúra rozsiahlych systémov, vývoj počítačov typu RISC |
| 1988 | Ivan Sutherland | počítačová grafika a nové vízie v nej, program Sketchpad ako programov na jednoduchšiu interakciu s počítačom |
| 1989 | William Kahan | numerická analýza (ako expert na výpočty v pohyblivej desatinnej čiarke) |
| 1990 | Fernando Corbató | CTSS a Multics na zdieľanie zdrojov a času vo výpočtových úlohách |
| 1991 | Robin Milner | LCF, programovací jazyk ML, CCS ako teória súbežnosti |
| 1992 | Butler Lampson | distribuované prostredia osobných počítačov |
| 1993 | Juris Hartmanis a Richard Stearns | teória výpočtovej zložitosti |
| 1994 | Edward Feigenbaum a Raj Reddy | rozsiahle systémy umelej inteligencie |
| 1995 | Manuel Blum | teória výpočtovej zložitosti a jej aplikácia na kryptografiu a overovanie programov |
| 1996 | Amir Pnueli | temporálna logika, overovanie (verifikácia) programov a systémov |
| 1997 | Douglas Engelbart | interakcia človeka s počítačom |
| 1998 | James Gray | databázy a transakčné operácie |
| 1999 | Frederick Brooks | architektúra počítačov, operačné systémy, softvérové inžinierstvo |
| 2000 | Andrew Jao | teória počítania vrátane generovania pseudonáhodných čísel, kryptografia a výpočtová zložitosť |
| 2001 | Ole-Johan Dahl a Kristen Nygaard | objektovo orientované programovanie |
| 2002 | Ronald Rivest, Adi Šamir a Leonard Adleman | šifrovanie s verejným kľúčom |
| 2003 | Alan Kay | objektovo orientované programovanie, jazyk Smalltalk |
| 2004 | Vinton Cerf a Robert Kahn | protokoly TCP/IP |
| 2005 | Peter Naur | pokročilé metódy programovania, tvorba prekladačov, ALGOL 60 |
| 2006 | Frances Allenová | optimalizácia techník prekladačov a automatizované paralelné vykonávanie |
| 2007 | Edmund Clarke, Ernest Allen Emerson a Joseph Sifakis | rola vo vývoji Model-checking, metódy verifikácie používanej v hardvérovom a softvérovom priemysle |
| 2008 | Barbara Liskovová | príspevky k teórii programovacích jazykov, zvlášť súvisiace s abstrakciou dát, toleranciou chýb a distribuovanými výpočtami |
| 2009 | Charles Thacker | vývoj prvého moderného osobného počítača (s pracovnou plochou a GUI) Xerox Alto |
| 2010 | Leslie Valiant | prevratné príspevky v teórii algoritmov, vrátane teórie PAC učenia, zložitosti vyčíslenia a algebraických výpočtov a teórie paralelných a distribuovaných výpočtov |
| 2011 | Judea Pearl | fundamentálne príspevky k rozvoju umelej inteligencie prostredníctvom rozvoja kalkulu pre pravdepodobnostné a kauzálne odvodzovanie |
| 2012 | Silvio Micali a Shafi Goldwasser | práca v oblasti teórie zložitosti, ktorá položila základy modernej kryptografie a zavedenie nových efektívnych metód overovania matematických dôkazov v tejto oblasti |
| 2013 | Leslie Lamport | fundamentálne príspevky v teórii a praxi distribuovaných výpočtov a konkurentných systémov |
| 2014 | Michael Stonebraker | zásadný prínos k vývoju moderných databázových systémov |
| 2015 | Whitfield Diffie a Martin Hellman | prínos k modernej kryptografii, ich prelomová práca „New Directions in Cryptography“ predstavila princípy asymetrickej kryptografie, ktorá tvorí základ najpoužívanejších súčasných internetových bezpečnostných protokolov |
| 2016 | Tim Berners-Lee | vývoj hypertextového systému World Wide Web, protokolu HTTP a prvého webového prehliadača |
| 2017 | John Leroy Hennessy a David Andrew Patterson | systematický, kvantitatívny prístup k návrhu a vyhodnocovaniu počítačových architektúr s pretrvávajúcim vplyvom na mikroprocesorový priemysel |
| 2018 | Yoshua Bengio, Geoffrey Hinton a Yann LeCun | konceptuálne a technické prielomy, vďaka ktorým sa hlboké neurónové siete stali kritickou súčasťou v oblasti počítačovej vedy |
| 2019 | Edwin Catmull a Pat Hanrahan | zásadný príspevok k 3D počítačovej grafike a revolučný vplyv týchto techník na počítačom generované snímky (CGI) pri filmovaní a ďalších aplikáciách |
| 2020 | Alfred Aho a Jeffrey Ullman | fundamentálne algoritmy a teória, ktoré sú základom implementácie programovacích jazykov a syntéza týchto výsledkov spolu s výsledkami iných v nesmierne vplyvných knihách, ktoré vzdelávali generácie počítačových vedcov |
| 2021 | Jack Dongarra | priekopnícke príspevky k numerickým algoritmom a knižniciam, ktoré umožnili vysokovýkonnému výpočtovému softvéru držať po viac ako štyri desaťročia krok s exponenciálnymi vylepšeniami hardvéru |
| 2022 | Robert Metcalfe | vynález, štandardizácia a komercializácia Ethernetu |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ ACM's Turing Award Prize Raised to $1 Million [online]. New York: Association for Computing Machinery, 2014-11-13, [cit. 2017-07-01]. Dostupné online. Archivované 2016-03-16 z originálu.
- ↑ Chronological listing of A. M. Turing award winners [online]. New York: Association for Computing Machinery, [cit. 2023-04-02]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Turingova cena
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Turing Award na anglickej Wikipédii.