Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.
Dvojstupňová nosná raketaSaturn IB na štartovacej rampe. Snímka vznikla počas skúšobného odpočítavania (Countdown Demonstration Test) pred historickým letom kozmickej lode Apollo 18. Táto loď sa totiž na obežnej dráhe spojila s ruskou loďou Sojuz 19 v rámci spoločného kozmického letu Apollo-Sojuz.
Gennadij Padalka je ruskej národnosti, narodil sa v robotníckej rodine žijúcej v Krasnodare na juhu Ruska. Po ukončení strednej školy vyštudoval Jejskú vojenskú vysokú leteckú školu V. M. Komarova, potom od roku 1979 slúžil v sovietskom vojenskom letectve v NDR a na Ďalekom východe.
...najväčšou medziplanetárnou sondou všetkých čias je nedávno vypustená Europa Clipper, ktorá má s roztvorenými slnečnými panelmi dĺžku 30,5 metra?
...keď NASA vyhlásila verejnú anketu, ako pomenovať modul na ISS s označením Node-3, vyhralo meno komika a moderátora Stephena Colberta, ktoré ale ako návrh neakceptovala?
...raketa Proton dostala meno podľa svojho prvého vynášaného nákladu, družice Proton?
...podľa pôvodného plánu pri prvom pristátí Apolla na povrchu Mesiaca mal na mesačný povrch vystúpiť iba jeden astronaut a druhý mal zostať v lunárnom module monitorovať jeho systémy?
...zo sondy Mars 2MV-4 No.1 sa kvôli primalej nosnosti rakety pred štartom vymontovali všetky vedecké prístroje?
Štart nosnej rakety Falcon 9 s tridsiatimi družicami. Jednou z nich je aj česká družica LASARsat, za ktorou stojí tím stredoškolských študentov. Bude overovať možnosti laserových aplikácií pri riešení problému kozmického odpadu.[1][2]
Rover Perseverance po náročnej ceste dosiahol okraj marťanského krátera Jezero. V ňom sa nachádzal takmer štyri roky, od svojho pristátia. Teraz sa chystá skúmať krajinu za okrajom valu krátera.[3]
Z indického kozmodrómu Šríharikota odštartovala raketa PSLV-XL s nákladom tvorenými dvoma družicami z európskeho projektu Proba-3. Družice sú venované výskumu Slnka a pri lete vo formácii spoločne vytvoria koronograf. Štart na vysoko eliptickú obežnú dráhu okolo Zeme prebehol po jednodennom odklade.[5]
NASA oznámila aktualizáciu harmonogramu misií programu Artemis. Štart najbližšej z nich, Artemis II, je po novom plánovaný na apríl 2026 a Artemis III na polovicu roka 2027. Rozhodnutie o posunutí dátumov prišlo v súvislosti s rozsiahlym vyšetrovaním problémov s tepelným štítom, ktorý nastal počas misie Artemis I.[4]
Novozvolený americký prezident Donald Trump oznámil, že do úlohy administrátora NASA nominoval miliardára, pilota, podnikateľa, filantropa a kozmického turistu Jareda Isaacmana. Nominácia bude ešte vyžadovať potvrdenie Senátu.[6]
Sonda BepiColombo absolvovala v poradí už piaty prelet okolo svojho cieľa, planéty Merkúr. Počas tohto preletu bol Merkúr prvýkrát skúmaný infračerveným spektrometrom a rádiometrom MERTIS. Minimálna vzdialenosť od planéty dosiahla hodnotu 37 630 km.[7]
V raketovej montážnej hale VAB na Kennedyho vesmírnom stredisku sa začalo skladanie rakety SLS pre misiu Artemis II. Zostavovanie začalo motormi SRB a potrvá niekoľko mesiacov.[8] K štartu by malo dôjsť približne o rok.
Kozmická loď Starship s raketou Superheavy podstúpili šiestu letovú skúšku. Jej priebeh mal byť podobný prechádzajúcemu letu. Pristátie stupňa Superheavy na jej rampe medzi ramená Mechanzilla však bolo z bližšie neurčených príčin v priebehu letu odvolané. Stupeň Superheavy namiesto toho hladko dosadol na hladinu Mexického zálivu. Loď Starship, ktorá bola v tomto lete testovaná až na hranice odolnosti, napriek predpokladom prežila zostup atmosférou a aj ona hladko pristála na vodnej hladine.[9][10]
Slnečná sonda Parker Solar Probe urobila posledný zo svojich gravitačných manévrov pri Venuši. Vďaka nemu sa 24. decembra tohto roku priblíži na rekordne nízku vzdialenosť, len 6,1 miliónov kilometrov od Slnka. Počas priblíženia k planéte na ňu vedci namierili jej prístroj WISPR. Na ich prekvapenie prístroj dovidel cez oblaky až na venušský povrch.[11]
Kozmická loď Šen-čou 18 sa oddelila od Čínskej kozmickej stanice a bezpečne pristála.[12] Stalo sa to po rekordných 191 dňoch pripojenia k stanici. Veliteľ tejto misie Ye Guangfu zároveň ako prvý Číňan prekročil kumulatívnou dĺžkou pobytu vo vesmíre hodnotu 1 rok (374 dní).[13]
Astronómia
Slnečná sústava
Hviezda
_rocket_with_Deep_Impact.jpg)
.svg){kind=small}
