Portál:Rusko

S portálom je prepojených 459 článkov.

Ruský portálupraviť

Rusko (po rusky: Россия), dlhý tvar Ruská federácia (RF) (po rusky: Российская федерация), je demokratický federálny štát s republikánskou formou vlády. Jeho rozloha je 17 075 200 km², je teda najväčšou krajinou sveta. Zahŕňa značnú časť Východnej Európy a takmer celú severnú Áziu. S počtom 143,0 milióna obyvateľov je Ruská federácia deviata najľudnatejšia krajina na svete.

Susedmi Ruska sú (od severozápadu proti smeru hodinových ručičiek): Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Čína, Mongolsko, znovu Čína a Severná Kórea. Prostredníctvom Kaliningradskej oblasti, strategickej západnej exklávy, ďalej susedí s Litvou a Poľskom. Ruské Kurilské ostrovy sú na dohľad od Japonska a z ruskej Čukotky je veľmi blízko na Aljašku (USA). Územie je rozdelené do 9 časových pásiem a do 83 samosprávnych celkov.

Odporúčaný článokupraviť

Kozáci sú etnická, sociálna a historická skupina ľudí žijúcich v stepiach juhovýchodnej Európy a ázijského Ruska, známi veľkou mierou samostatnosti, vojenským a jazdeckým majstrovstvom. Alebo tiež vojenské, najmä jazdecké jednotky z nich utvorené. V kozáctve sa spája svojbytnosť rôznych národov, najmä: Rusov, ďalej Ukrajincov, Kalmykov, Burjatov, Baškircov, Tatárov, Evenkov, Osetíncov ako aj mnohých ďalších.

Slovo kozák (po rusky: казак; po ukrajinsky: козак) s najväčšou pravdepodobnosťou pocháda z turkického slova kazak a znamená „slobodný človek“, alebo tiež „dobrodruh“. Iní spájajú ruský názov kazaki s menom Chazarov - kazari, kočovného národa kedysi žijúceho medzi Volgou a Dneprom, či Kirgizmi, ktorí si sami hovoria kajsaki. Ďalšie etymologické hypotézy hovoria o mongolskom pôvode slova, kde ko- znamená ochrana a -zach hranica. Prvé písomné zmienky o kozákoch sú z ruských letopisov a kroník z rokov 1395 a 1444. V obidvoch sa spomínajú ako samostatná vojenská vrstva spoločnosti.

celý článok...

ďalšie odporúčané články...

Osobnosť mesiacaupraviť

Fiodor Michajlovič Dostojevskij, (* 11. november 1821, Moskva – † 9. február 1881, Petrohrad) bol ruský spisovateľ a mysliteľ, predchodca existencializmu, filozof a člen petraševskovského hnutia. Dostojevskij je jedným zo zakladateľov moderného psychologického románu. Jeho umelecká tvorba podstatne ovplyvnila vývin svetovej prózy.

Dostojevskij pochádza z chudobnej šľachty. Narodil sa ako druhé dieťa zo siedmich Michajlovi a Márii Dostojevským. Jeho otec bol lekár, pracoval v Marianskej nemocnici pre chudobných v Moskve. Dostojevskij už ako 9 ročné dieťa dostal prvý epileptický záchvat. Smrť matky, ktorá umrela na tuberkulózu a jeho najväčšieho literárneho vzoru, Puškina, v jeden rok 1837, mala negatívny vplyv na jeho zdravotný stav a dopad na jeho ďalšiu literárnu tvorbu. V roku 1837 sa presťahoval do Petrohradu, kde v rokoch 1838 až 1843 študoval stavebné inžinierstvo na Vysokej vojenskej technickej škole. V roku 1839 bol jeho otec zavraždený, pravdepodobne vlastnými poddanými.

Jeho prvý vážnejší literárny počin je spojený s prekladom Balzacovho diela Eugénia Grandetová, ten však získal len malú, respektíve skoro žiadnu pozornosť. Dostojevskij v roku 1844, potom čo opustil armádu, začal písať svoj literárny debut Chudobní ľudia, ktorý bol uverejnený v roku 1846.

celý článok...

ďalšie osobnosti...

Článkyupraviť

Rusko ~ Dejiny Ruska ~ Moskovské veľkokniežatstvo.